Ľudstvo spoznáva vesmír

Prezentace na téma: "Ľudstvo spoznáva vesmír"— Transkript prezentace:

1 Ľudstvo spoznáva vesmír
Dominik Beňo 5.A A

2 Úvod Ľudstvo začalo skúmať vesmír.V roku 1957 sa všetko začalo vypustením Sputnika 1..Vesmír skúmame pomocou modernej techniky aby sme dokázali prežiť a zlepšiť životné podmienky.Preto sme postavili medzinárodnú vesmírnu stanicu.

3 Časová os ľudských pokrokov vo vesmíre
1981 Prvý let Americ- kého raketop- lánu 1986 Vesmírna Sta- nica Mir 1962 Prvý Američan vo Vesmíre 1971 Prvá Vesmírna stanica 1965 Prvá Vesmírna prechádzka 2001 MIR zhodená do oceánu 1963 Prvá žena vo vesmíre 1969 Prvý ľudia na mesiaci 1961 Prvý človek vo vesmíre 1983 Prvá Ameri- čanka vo vesmíre 1998 Stavba ISS 1972 Posledná Misia Apollo 2004 Číňan vo vesmíre 2004 Čínsky koz- monaut vo vesmíre

4 Sputnik 1 Sputnik 1 bola vypustená v roku 1957 a bola ako prvá umelá družica Zeme.Konštruktéri s ňou mali problém lebo bola priveľmi ťažká.Mala strašne veľa prístrojov.Museli ju odľahčiť.Rusi so Sputnikom prebehli Američanov o jeden rok.

5 Explorer 1 bola prvá Americká družica vyslaná na obežnú dráhu Zeme
Explorer 1 bola prvá Americká družica vyslaná na obežnú dráhu Zeme. Nosnou raketou bola Juno I, ktorá bola vyvinutá zo suborbitálnej rakety Jupiter-C. Explorer 1

6 Jurij Alexejevič Gagarin
-bol prvým ruským kozmonautom ktorá sa dostal do vesmíru. *9. marec 1934, Klušino, Smolenská oblasť – † 27. marec km od mesta Kiržač.

7 Pristátie na mesiaci 20.JÚLA 1969
20:17:40 UTC pristáli ľudia prvykrát na mesiaci.Neil Armstrong a Bus Aldrin. Na lodi Apollo 11.Michael Collins ich istil pri mesiaci.Neil Armstrong povedal:Je to malý krok pre človeka,ale veľký skok pre ľudstvo.

8 Sondy-Mariner 2 Mariner 2 je americká sonda programu Mariner. Prvou sondou, ktorá preletela okolo Venuše bola ruská Venera 1. Už prvý týždeň po štarte s ňou bol však stratený kontakt.

9 Mariner 2-prístroje Sonda nesie nasledujúce vedecké prístroje: magnetometer uchytený na vrchu stožiaru pod všesmerovou anténou detektor častíc a detektor kozmického žiarenia namontovaný polovičke výšky stožiaru detektor kozmického prachu a spektrometer slnečnej plazmy upevnený na hranách základného telesa mikrovlný rádiometer a infračernevý rádiometer, ktoré sú spojené s parabolickou anténou rádiometru priemeru 0,48m v dolnej časti stožiaru.

10 Mariner 4 bola štvrtá americká sonda k Marsu zo série Mariner, ktorá 15. júla 1965 úspešne preletela okolo Marsu a odoslala 22 kvalitných snímok marťanského povrchu. Jej takmer identické dvojča Mariner 3, ktoré malo rovnakú úlohu, zlyhalo hneď po štarte, keď sa nepodarilo odhodiť aerodynamický kryt chrániaci sondu pri prelete atmosférou. Mariner 4

11 Luna 9 Luna 9 je sovietská sonda a zároveň bola prvá kozmická sonda, ktorá mäkko pristála na Mesiaci. Na povrch dosadla 3. februára 1966 o 19:45:45 stredoeurópskeho času v Oceáne búrok (Oceanus Procellarum). Luna 9 poskytla kvalitné detailné snímky povrchu.

12 Venera 7 Venera-7 bola sovietska sonda programu Venera, ktorý sa zaoberá výskumom Venuše. Keď pristála na povrchu Venuše, stala sa prvou sondou vyrobenou človekom, ktorá úspešne a zaslala informácie naspäť na Zem.

13 Pioneer 10 Pioneer 10 bola prvá kozmická sonda, ktorá preletela cez pásmo asteroidov a vykonala priame pozorovania Jupitera, popri ktorom preletela 3. decembra 1973.

14 Viking 1 Viking 1 bola americká planetárna sonda z programu Viking určená na prieskum Marsu, ktorá so svojim dvojčaťom Vikingom 2 úspešne pristála (ako prvá) na povrchu Marsu.

15 Pioneer 11 Pioneer 11 je americká planetárna sonda, určená na prieskum Jupitera, Saturnu a vonkajších oblastí Slnečnej sústavy. Rotáciou stabilizovaná sonda nesie prístroje na meranie magnetických polí, slnečného vetra, kozmického žiarenia a mikrometeoroidov.

16 Giotto je kozmická sonda organizácie ESA určená na výskum Halleyho kométy.Štartovala 10. júla 1985, okolo jadra kométy preletela 14. marca 1986 o 00 h 03 min 02 s UTC vo vzdialenosti 605 km pri stretávacej rýchlosti 68,373 km/s. Giotto

17 Vega 1 Vega 1 je jedna z dvoch sovietskych kozmických sond, ktoré boli určené na výskum planéty Venuša a Halleyovej kométy. Bola vypustená 15. decembra 1984 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane.

18 Voyager 2 Voyager 2 je medziplanetárna sonda vypustená v roku 1977 určená na prieskum vonkajších planét slnečnej sústavy, ktorá ako prvá a zatiaľ jediná sonda preletela okolo planét Urán a Neptún. Pôvodne mala byť súčasťou programu Mariner.

19 Magellan Magellan bola družica vyslaná za účelom prieskumu k Venuši. Bola to prvá z troch planetárnych sond, ktoré boli vynesené raketoplánom.

20 NEAR-Shoemaker NEAR Shoemaker bola kozmická sonda NASA, ktorá skúmala planétku Eros a stala sa jeho umelou družicou.

21 Deep Impact Deep Impact je americká kometárna sonda určená na prieskum kométy 9P/Tempel 1.Pri zražke impaktoru skométou vyvrhol gejzír vyparenej vody a prachových molekúl,ktoré boli vo vnútri kométy celé miliardy rokov.Sonda zatiaľ študovala látku vyvrhnutú zrážkou.

22 Systém-GPS GPS(globálno polohový systém).Okolo Zeme obieha 24 družíc ktoré vysielajú signál v tvare kružnice s polomerom x km.Na nájdenie jedného prijímača sa musia stretnúť 3 kružnice a kde je priesečník tých kružníc tam sme my.Tento systém sa začal odvíjať od konca70.rokov 20.storočia.

23 Marsochod-Sojourner Hlavným cieľom tohto vesmírneho programu bolo miesto, diaľkovo ovládané vozidielko na povrchu Marsu. Tento cieľ sa nakoniec stal realitou, kedy kozmická sonda Mars Pathfinder pristála na Marse 4. júla 1997 a nasadené prvý úspešný Mars rover - s názvom "Sojourner" - na povrch.

24 Marsochod-Spirit Spirit je jedným z dvoch vozidiel misie Mars Exploration Rover americkej NASA. Spirit pristál na Marse 4 januára 2004 o 04:35 UTC. Jeho dvojča Opportunity úspešne pristálo na druhej strane Marsu 25. januára 2004.

25 Marsochod-Oportunity
Opportunity je kozmická sonda, ktorej hlavná časť je druhým z dvoch vozidiel misie Mars Exploration Rover americkej NASA. Opportunity pristála na Marse 25. januára 2004 v pristávacom aparáte (landeri).

26 ISS Je medzinárodná vesmírna stanica.Lieta 390 km nad našimi hlavami.Stavala sa postupne po jednotlivých dieloch.Výstavba sa začala v roku 1998 a pravdepodobe sa výstavba skonči v roku 2010.

27 ISS Tepelné žiariče Laboratorium Záchranný čln Solárne kolektory

28 KONIEC +