Ako sa žilo v minulosti -skanzeny

Prezentace na téma: "Ako sa žilo v minulosti -skanzeny"— Transkript prezentace:

1 Ako sa žilo v minulosti -skanzeny

2 Skanzeny Skanzen je múzeum ľudovej architektúry v prírode. Názov skanzen vznikol podľa prvého takéhoto múzea, ktoré bolo zriadené v parku Skanzen vo Švédsku. V skanzenoch sa nachádzajú stavby, ktoré by nebolo možné uchrániť na ich pôvodnom mieste. Preto boli takéto budovy (drevenice, kostoly, domy...) zhromaždené na jednom mieste.

3 Skanzeny na Slovensku dokumentujú život ľudí v minulosti a predstavujú skutočné architektonické bohatstvo. Najväčší skanzen na Slovensku je Múzeum slovenskej dediny v Martine, ďalšie zaujímavé skanzeny nájdeme na mape skanzenov Slovenska.

4 Mapa skanzenov na Slovensku

5 Čo nájdeme v skanzenoch
V areáli skanzenov sa nachádzajú obytné domy, hospodárske budovy a verejné budovy (napr. krčma, škola, kostol...) obce. V domoch je pôvodný nábytok. Skanzen je modelom spôsobu života ľudí v minulosti. Podľa toho, ako dom vyzeral, vieme povedať, či v ňom býval chudobný roľník alebo bohatý gazda.

6 Vlkolínec Najznámejší skanzen na Slovensku je zrejme Vlkolínec, no na rozdiel od väčšiny iných skanzenov, múzeum v prírode tvorí pôvodná dedinská zástavba. V obci so štyridsiatimi drevenicami zo 16. až 19. storočia žije dnes dvadsať stálych obyvateľov. Ľudový klenot v prekrásnej prírode bol v roku 1993 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, čo celkom prirodzene vyvolalo o skanzen zvýšený záujem.

7 Na Slovensku nájdeme v súčasnosti tridsať prírodných múzeí
Na Slovensku nájdeme v súčasnosti tridsať prírodných múzeí. Najväčším skanzenom na Slovensku je Múzeum slovenskej dediny v Martine, je v ňom sústredených 129 obytných, hospodárskych a sakrálnych objektov. Skanzen predstavuje ľudovú architektúru Oravy, Liptova, Kysúc a Turca. Na východe Slovenska ponúkajú prehliadku drevenej architektúry aj skanzeny v Humennom a v Bardejove. Čaro ukrajinsko-rusínskej kultúry približuje skanzen čo Svidníku. Spomenúť treba aj habánsky dvor vo Veľkých Levároch z roku 1592, goralské usadlosti v Osturni a v Ždiari, drevené zrubové domy v Podbieli, či unikátne a dodnes obývané skalné obydlia vytesané do vulkanickej horniny v Brhlovciach. Údajne mali slúžiť ako skrýše počas tureckých nájazdov, no využívajú sa predovšetkým ako hospodárske priestory. Miestnosti v skale majú totiž stálu teplotu, a tak sa výborne hodia na uskladňovanie poľnohospodárskych plodín. Niektoré domy mali do skál vytesané až tri miestnosti, vzácnosťou nie sú ani šesť metrov hlboké studne. 

8 Martin Vlkolínec Humenné Čičmany Bardejov Svidník

9 KONIEC