MUDr.Darina Sedláková Kancelária WHO na Slovensku

Prezentace na téma: "MUDr.Darina Sedláková Kancelária WHO na Slovensku "— Transkript prezentace:

1 Svetová zdravotnícka organizácia - práca a vybrané programy spolupráce so Slovenskom
MUDr.Darina Sedláková Kancelária WHO na Slovensku Pracovné stretnutie MŠ SR,Kežmarské Žľaby, 12. apríl 2010

2 Ciele prednášky Čo je WHO (vznik, štruktúra, organizácia)
Poslanie, stratégie a princípy WHO Oblasti práce WHO, zameranie na deti, mládež, duševné zdravie WHO a Slovenská republika Otázky a odpovede

3 Svetová zdravotnícka organizácia World Health Organization
3

4 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, SZO)
WPRO SEARO EMRO EURO HQ AMRO AFRO vznik: 7. apríl 1948 súčasť systému OSN medzivládna organizácia sekretariát v Ženeve 6 regiónov 193 členských krajín Svetová autorita v oblasti verejného zdravia, analyzuje trendy vo vývoji zdravia a vypracováva stratégie, normy a štandardy na jeho zlepšovanie

5 Definícia zdravia podľa WHO
Zdravie: - je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie len neprítomnosť choroby alebo postihnutia. Ústava WHO, 1948: Každý bez ohľadu na rasu, náboženstvo, politické presvedčenie, ekonomický a sociálny status má právo na požívanie najvyššie dosiahnuteľnej úrovne a kvality zdravia. Právo na podporu zdravia, ochranu zdravia a obnovu zdravia patrí medzi základné ľudské práva

6 Strategické ciele WHO Hlavný cieľ:
Zlepšovanie zdravia (populačné, individuálne) Zníženie chorobnosti, úmrtnosti a poškodenia zdravia Podpora zdravého životného štýlu a redukcia rizikových faktorov pre zdravie. Rozvoj zdravotníckych systémov, ktoré zabezpečujú rovnakú dostupnosť služieb pre všetkých, reagujú na meniace sa potreby ľudí, sú efektívne / finančne únosné pre poskytovateľov aj pre pacientov. Vytváranie multisektoriálneho inštitucionálneho rámca pre zdravotníctvo, ktorý zahŕňa ekonomický, vzdelávací, sociálny, environmentálny a i. sektory

7 Základné funkcie WHO Odborná pomoc pri vypracovaní národných zdravotných stratégií a politík. Sledovanie a hodnotenie zdravotného stavu ľudí vo svete, trendov chorobnosti a úmrtnosti, rizikových faktorov, determinantov zdravia vrátane globálnych ohrození zdravia. Udržiavanie databáz a informačných systémov o zdraví vo svete. Vypracovanie štandardov a stanovovanie noriem za účelom zníženia chorobnosti, úmrtnosti a poškodenia zdravia Rozvoj zdravotníckych systémov, ktoré zabezpečujú rovnakú dostupnosť služieb pre všetkých, reagujú na meniace sa potreby ľudí, sú bezpečné, efektívne / finančne únosné pre pacientov a zároveň motivujúce pre poskytovateľov.

8 Princípy a ciele zdravotných politík v Európe (a v SR)
Investovanie do zdravia (Health investments) Zlepšovanie zdravotného stavu (Health outcomes) Zabezpečenie efektívnosti zdravotníckych systémov, ktoré poskytujú kvalitnú a dostupnú ZS (Health system performance) Dôraz na prevenciu – ne/prenosné ch. (Health determinants) Podpora zdravia (Health promotion) Meranie dopadov „politík“ na zdravie (Health impact assessment) Zdroj: Health 21, WHO/EURO

9 Trend: Orientácia zdravotnej starostlivosti od „sickcare“ ku „healthcare“
PREVENCIA Vzniku Rozvoja Vzniku komplikácií Smrti z choroby chron. poškodenia zdravia zdrav. postihnutia Cesta od prevencie smrti k prevencii vzniku chorôb je cesta znižovania nákladov na zdravotnú starostlivosť a zvyšovania dĺžky a kvality života

10 Štruktúra WHO Sekretariát (WHO Headquarters) – Ženeva
generálna riaditeľka Dr. Margaret CHAN (od ) Regionálne úrady (Regional Offices) – AMRO, AFRO, EMRO, EURO, SEARO, WPRO WHO/EURO – Kodaň, Dánsko regionálna riaditeľka Zsuzsanna JAKAB (od ) 193 členských krajín (53 v Európe s 870 miliónmi obyvateľov) Kancelárie WHO v 134 krajinách (34 v Európe) (1 na Slovensku) Spolupracujúce strediská (Collaborating Centres) – cca 400 Expertné výbory a skupiny, Ad hoc pracovné skupiny atď.

11 Dr. CHAN Margaret Dr. JAKAB Zsuzsanna

12 Súčasný pohľad WHO na zdravie
Uvedomenie si, že dosiahnutie lepšieho zdravia nezávisí len od sektoru zdravotníctva, ale aj od politických, ekonomických, sociálnych, kultúrnych ai. faktorov a od zodpovednosti jednotlivca za svoje zdravie; Trendové dilemy: Nie všetko, čo je teoreticky možné, je aj prakticky možné; - Zdravie je v neustálej interakcii s prostredím: - determinanty zdravia - rizikové faktory pre zdravie

13 Determinanty zdravia Determinanty genetické
- genetická výbava,s ktorou sa rodíme. Málo ovplyvniteľné. Determinanty životného štýlu (rizikové faktory) - tabak, alkohol a iné drogy, výživa, pohybová aktivita, sexuálne správanie, duševné zdravie. Najviac ovplyvniteľné. Determinanty životného prostredia - „vonkajší svet“, závisia od vyspelosti jednotlivca a spoločnosti. Determinanty socio-ekonomické chudoba, vzdelanie, rasová, náboženská a iná príslušnosť, zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti.

14 Výsledný stav zdravia závisí
Zdravotníctvo % Genetické faktory % Faktory vonk. prostredia 30% Životný štýl človeka %

15 Úrovne intervencie na ochranu zdravia a prevencie vzniku chorôb
Podpora zdravia - investície do zdravia, rozvoj zdravia, Primárna prevencia - zdravý životný štýl, snaha o elimináciu rizikových faktorov (sedavý spôsob života, nesprávna výživa, nedostatok pohybu, alkohol, tabak) Sekundárna prevencia - včasné odhalenie skorých štádií ochorenia u „zdravých ľudí“ preventívne prehliadky, skríning) Terciárna prevencia - správna liečba a komplexná starostlivosť - zabránenie vzniku komplikácií

16 Čo trápi Európu? (zdroj: WHO/HFA, 2004)
Kardiovaskulárne ochorenia (KVO Onkologické ochorenia Úrazy Neuropsychiatrické ochorenia (+ závislosti) Prenosné ochorenia Ochorenia tráviaceho systému Metabolické ochorenia Chronické respiračné choroby Muskuloskeletálne poruchy Chronické neprenosné ochorenia zapríčiňujú - 60% všetkých úmrtí - 47% všetkých ochorení Pri súčasnom trende: do roku 2020 vzostup na % - resp. 60%

17 Chronické neprenosné ochorenia
Hlavné rizikové faktory: Alkohol Tabak Nedostatok pohybu / žiadny pohyb Nízky príjem ovocia a zeleniny Nadváha a obezita Vysoký krvný tlak Zvýšený cholesterol a Zvýšená hladina cukru v krvi Tri rizikové faktory spôsobujú chronické ochorenia, ktoré spôsobujú viac než polovicu úmrtí vo svete: TABAK NEDOSTATOK POHYBU NEZDRAVÁ VÝŽIVA

18 Zdravie na Slovensku: základné ukazovatele
Stredná dĺžka dožitia pri narodení: 79r ženy, 71r muži HALE: 70r ženy, 63r muži Hlavné príčiny úmrtí: ochorenia kardiovaskulárneho systému - 54,5 %, onkologické - 22,3%, vonkajšie príčiny úmrtí - 5,9% KVO: vysoký krvný tlak, infakrt myokardu, mozgová príhoda Onko: muži: pľúca, hrubé črevo a konečník, kožné nádory; ženy: prsník, hrubé črevo a konečník, krček maternice Detská úmrtnosť 7,2 / - ALE: veľké regionálne/minoritné rozdiely (rómska populácia 17, väčšinová populácia 3,9)

19 Porovnanie s krajinami OECD (2004) Detská úmrtnosť / 1000 narodených detí

20 Fajčenie na Slovensku (Zdroj: ŠÚ SR, 2006)
úmrtí v súvislosti s tabakom ročne V priemere 1500 nových prípadov a rovnaký počet úmrtí na rakoviny pľúc ročne

21 Fajčenie tabaku Zdroj: HBSC Slovensko 2005/2006
Hoci výskyt v SR neprevyšuje priemer iných krajín, na Slovensku začínajú školáci fajčiť skôr (zvyšuje sa predpoklad vzniku silnejšej závislosti a fajčenia aj v dospelosti. Vyrovnávajú sa rozdiely medzi pohlaviami

22 Európa: Celková spotreba alkoholu (litre čistého alkoholu /osoba 15+) Zdroj: HFA WHO, 2004
2007, Slováci: 8,6 l čistého alkoholu na osobu (vrátane novorodencov) Z toho: 3,6 l destilátov, 1,8 l vína, 3,6 l piva 22

23 Nadváha a obezita na Slovensku
Deti: 9-11 rokov 16,5 % 14-18 rokov 12 % Centrálna (abdominálna) obezita u 15 – 64 r.: 40,1% (Zdroj: UZIŠ, 2004) Európa Globezita: 1 miliarda s nadváhou, 300 miliónov obéznych Zdroj: ÚVZ SR, 2002 (4000 resp, rokov)

24 Pohyb? ...nie „šport“ Všeobecne nedostatočný základná TV,
rekreačný šport vrcholový šport Dôsledky: telesné, duševné, sociálne Riešenie: podpora spoločnosti motivácia detí, mládeže, rodín

25 Aký je kód zdravého srdca?
Kvíz Aký je kód zdravého srdca?

26 Kód zdravého srdca

27 Práca WHO je komplexná Zdravie adolescentov Ľudské zdroje pre zdravie
Humanitárna pomoc Zdravie žien a detí Duševné zdravie a duševné poruchy Neprenosné ochorenia a ich kontrola Nukleárna energia Sesterstvo a pôrodná asistencia Výživa a potravinová bezpečnosť Pracovné lekárstvo a zdravie pri práci Farmaceutické a biologické prípravky Primárna zdravotná starostlivosť a komunitná starostlivosť Fajčenie a zdravie Sociálne determinanty zdravia Trvalo udržateľný rozvoj Zdravie v mestách Voda, hygiena, sanita Zdravie žien a gender mainstreaming Zdravie adolescentov AIDS Kvalita ovzdušia Alkoholizmus a drogové závislosti Prenosné ochorenia a ich kontrola Vzdelávanie, školenia Výchova ku zdraviu Životné prostredie a zdravie Epidemiológia a štatistika Plánované rodičovstvo a reprodukcia Zdravotnícka ekonomika a financovanie Zdravotnícke právo Zdravotnícky manažment a plánovanie Zdravie starších a starých Zdravotnícka politika Podpora zdravia

28

29 V r. 2003 vykonala WHO v SR audit duševného zdravia a psychiatrických zariadení
Východiská: Svetový deň zdravia 2001, založenie LZDZ, Helsinská konferencia eur. MZ, tlak na vypracovanie NP pre DZ, ktorý by: Posilnil destigmatizáciu DCH Zabezpečil integráciu psychiatrických služieb do primárnej a neústavnej starostlivosti Zabezpečiť vzdelávacie programy v oblasti DZ pre odbornú aj laickú verejnosť, - Pre všetky vekové kategórie

30 Národný program duševného zdravia
Prijatý v roku 2004. Ciele: (z textu) vytváranie podmienok psychosociálnej pohody, zlepšenie schopnosti ľudí vyrovnať sa so stresujúcimi  životnými udalosťami, zníženie výskytu a nepriaznivého dosahu psychických  problémov  na zdravie, iniciovanie medzirezortných projektov duševného zdravia v spoločnosti, odstránenie všetkých foriem diskriminácie duševne chorých a hendikepovaných.

31 Pokrač. legislatíva chrániaca práva osôb s duševnými poruchami a práva pracovníkov a organizácií podieľajúcich sa na práci v tejto oblasti, aktívna účasť užívateľov služieb duševného zdravia a ich rodiny pri plánovaní, implementácii, hodnotení a kontrole NPDZ , posilňovanie DZ a prevencie duševných porúch u detí a mládeže: - „zdravá škola“, „zdravá komunita“, „zdravá rodina“, prevencia závislostí, násilného správania, včasná diagnostika porúch správania a včasná intervencia...

32

33 Vláda SR prijala národný Program starostlivosti
Európska stratégia pre zdravie a rozvoj detí a mládeže Sedem základných oblastí činnosti / intervencií: Matky a novorodenci Výživa Infekčné ochorenia Úrazy a násilie Životné prostredie fyzické Zdravie adolescentov Psychosociálny rozvoj a duševné zdravie Slovensko, 2007 Vláda SR prijala národný Program starostlivosti o deti a mládež, Slovensko, 2007 Prijatý národný program rozv zdravia detí a mládeže, kde prevencia úrazov patrí medzi priority

34 Cieľ: Vytvoriť komplexný koordinovaný efektívny systém starostlivosti o deti a mládež
T. j. zabezpečiť, aby: žili čo najzdravšie (fyzicky, duševne, sociálne) mohli naplno rozvíjať svoj potenciál a talent neboli vystavovaní ohrozeniam na zdraví a živote (fyzicky, duševne, sociálne) Podmienka: Posilnenie kapacít na rozvoj a implementáciu národnej politiky prevencie medzi sektormi: štátnym, súkromným, mimovládnym medzi úrovňami: národnou, regionálnou, miestnou medzi štátnymi inštitúciami navzájom 34

35 Národný program starostlivosti o deti a dorast v SR na roky 2008 – 2015
Vybrané časti z textu: 4. Úrazy a násilie Úrazy a násilie počas detstva a dospievania nesú vysoké riziko dlhodobých fyzických a psychosociálnych následkov. Dopravné zranenia a domáce násilie významne zaťažujú zdravý vývin detí a dorastu. 5. Životné prostredie Detský organizmus je viac citlivý na pôsobenie nežiaducich faktorov životného prostredia, ako je znečistené vonkajšie alebo vnútorné prostredie, ale aj mnohé chemické látky z prostredia. Tomuto problému sú vystavené najmä deti zo sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva.

36 6. Dorastový vek Je to vek experimentovania, niekedy aj rizikového správania sa. Počas tejto etapy vývoja dochádza k vytvoreniu celoživotných návykov, ktoré môžu ovplyvniť zdravie na celý život. Dorast by mal byť aktívne zapojený do riešenia svojich problémov a participovať na ochrane svojho zdravia. 7. Psychosociálny rozvoj a mentálne zdravie Chorobnosť v tejto oblasti stúpa. Je málo programov zameraných na prípravu na materstvo a rodičovstvo, na podporu rodičovských zručností zameraných na zlepšenie psychologických vyhliadok mladej generácie. Počet samovrážd a depresívnych stavov sa spája často so zlými výsledkami vzdelávania, neusporiadaným rodinným zázemím, užívaním tabaku, alkoholu, omamných a psychotropných látok, ako aj s poruchami výživy. Najväčší problém nachádzame u marginalizovaných a znevýhodnených skupín.

37 Výzva v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia
Mladí ľudia často nepoznajú svoje telo, ani svoj zdravotný stav, ani stav svojho sexuálneho partnera pred začiatkom ich spoločného sexuálneho života. Absentuje vplyv školy a rodiny ako zdroj informácií o sexe (Zdroj: Národná správa o mládeži, v príprave) Absentuje systematická výchova o sexuálnom a reprodukčnom zdraví –odporúčania WHO

38 Akčný plán pre životné prostredie a zdravie detí v Európe (CEHAPE)
Ministerská konferencia WHO/EURO o životnom prostredí a zdraví Budapešť 2004 heslo „Budúcnosť našich detí“ HLAVNÝ CIEĽ: Minimalizovať riziká vyplývajúce zo životného prostredia a udržať prostredie v takom stave, aby nepoškodzovalo a neohrozovalo zdravie ľudí, vrátane detí, ale umožnilo jeho pozitívny vývoj 4 regionálne prioritné ciele Slovensko: zapracovanie do Národného akčného plánu pre životné prostredie – prijatý Vládou SR v roku 2006 38

39

40

41 Prevencia úrazov a násilia – príručka pre zdravotníctvo
WHO, 2007 Nástroje a metódy Urobiť analýzu a inventarizáciu národných politík / stratégií / programov pre DaM Vytvoriť legislatívny rámec a infraštruktúru pre multisektoriálny prístup k ochrane zdravia DaM Zadefinovať úlohu sektoru zdravotníctva pri vytváraní a koordinovaní politiky a poskytovaných služieb DaM 41

42

43 Priority a očakávané národné výsledky
Priorita I: Posilňovanie zdravotníckeho systému 1: POSILNENÉ NÁRODNÉ KAPACITY NA HODNOTENIE KVALITY POSKYTOVANÝCH ZDRAVOTNÍCKYCH SLUŽIEB POMOCOU NORIEM, ŠTANDARDOV A NÁSTROJOV MERANIA 2: POUŽÍVANIE LIEKOV A ZDRAVOTNÍCKYCH TECHNOLÓGIÍ NA ZÁKLADE VEDECKÝCH DÔKAZOV, PRINCÍPOV BEZPEČNOSTI PRE PACIENTA A NÁKLADOVEJ EFEKTÍVNOSTI 3: POSILNENÉ NÁRODNÉ KAPACITY PRE PREVENCIU A REAKCIU NA ZDRAVOTNÉ HROZBY A URGENTNÉ SITUÁCIE VO VEREJNOM ZDRAVOTNÍCTVE Priorita II: Posilňovanie prevencie a odozvy na predchádzateľnú a predčasnú chorobnosť a úmrtnosť 1: POSILNENÉ KAPACITY (INŠTITUCIONÁLNE, ODBORNÉ), KTORÉ REAGUJÚ NA VÝZNAMNÉ ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ, SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DETERMINANTY A NEROVNOSTI V ZDRAVÍ 2: POSILNENÉ POLITIKY VEREJNÉHO ZDRAVIA S DÔRAZOM NA PROGRAMY, KTORÉ PODPORUJÚ ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL A ZNÍŽUJÚ HLAVNÉ RIZIKOVÉ FAKTORY NAJMÄ U DETÍ A DORASTU 3: ZLEPŠENÝ DOHĽAD, PREVENCIA A RIADENIE HLAVNÝCH CHRONICKÝCH OCHORENÍ, ZRANENÍ, NÁSILIA A ZDRAVOTNÝCH POSTIHNUTÍ VO VŠETKÝCH VEKOVÝCH SKUPINÁCH, VRÁTANE STARŠÍCH

44 Posilnené politiky verejného zdravia s dôrazom na programy, ktoré podporujú zdravý životný štýl a znižujú rizikové faktory najmä u detí a dorastu Cieľ 1: Podpora politík verejného zdravia pre prevenciu hlavných rizikových faktorov (tabak, alkohol, nezdravá výživa, nedostatok pohybu a nezodpovedné sexuálne správanie) u detí a dorastu Úloha: Podpora prieskumu zdravotného správania detí v školskom veku Cieľ 2: Posilnenie národnej stratégie prevencie úrazov a násilia vrátane intersektorálnej práce a budovania kapacít Úloha: Preklad učebného programu TEACH-VIP do slovenčiny a adaptácia na slovenské pomery Workshop zameraný na zaškolenie lekárov a tvorcov politík z rôznych sektorov, „školenie školiteľov“ Workshop pre zainteresovaných z rôznych sektorov k vyhodnoteniu plnenia stratégie prevencie úrazov a násilia

45 Sociálne determinanty zdravia školákov (HBSC) – Slovensko, 2005/06
Národná správa o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní 11, 13 a 15- ročných školákov na základe prieskumu uskutočneného v roku 2005/2006 v rámci medzinárodného projektu „Health Behaviour in School Aged Children“ (HBSC). Z prezentovaných údajov sa dá zhrnúť, že väčšina detí a mládeže na Slovensku žije v dobrých socioekonomických podmienkach, s primeranou a systematickou starostlivosťou o zdravie. Ale aj tu, podobne ako v iných krajinách, však existujú nežiaduce trendy v zdraví a problematické skupiny, ktorých zdravie je z rôznych dôvodov výrazne ohrozené. Narastajúci počet obéznych detí vyplývajúci z nezdravého spôsobu stravovania alebo absolútneho nedostatku pohybu; duševné poruchy vyplývajúce z pocitu samoty, nedocenenia alebo šikanovania; zvýšená konzumácia návykových látok ako dôsledok zanedbanej výchovy doma v škole – to je len niekoľko prípadov, ktoré by nás nemali nechať ľahostajnými pri zamýšľaní sa nad tým, ako ďalej v starostlivosti o deti a mládež. Plné znenie medzinárodnej porovnávacej správy nájdete na Plné znenie národnej správy nájdete na

46 Negatívne zistenia Takmer polovica opýtaných školákov utrpela aspoň jeden lekársky ošetrený úraz v uplynulom roku, čím sa Slovensko v rámci HBSC štúdie zaradilo medzi krajiny s najvyšším výskytom úrazov. Vyšším rizikom úrazu boli ohrozené nižšie vekové skupiny, chlapci a vyššie socioekonomické skupiny. Výrazne nižší počet slovenských školákov (do 20%) má pozitívny postoj ku škole a vníma dostatočnú sociálnu oporu od svojich spolužiakov (do 50%) v porovnaní so svojimi rovesníkmi z ostatných krajín zahrnutých do HBSC štúdie. Skorá iniciácia fajčenia a nadmerného užívania alkoholu je v rámci HBSC štúdie na Slovensku relatívne častá. Vo veku 13 rokov a menej má viac než polovica školákov prvú skúsenosť s fajčením tabaku a viac než tretina školákov prvú skúsenosť s opitosťou. Výskyt násilného správania (bitky) je relatívne vysoký, a to najmä u chlapcov. Viacnásobnú účasť na bitkách v uplynulom roku potvrdilo 25 až 34% respondentov. Väčšina školákov má zamestnaných rodičov (nad 85%), no zároveň polovica školákov spadá do kategórie nízkej miery blahobytu. Napriek tomu väčšina školákov hodnotí materiálne zabezpečenie rodiny uspokojivo.

47 Odporúčania k riešeniu negatívnych zistení
Realizácia epidemiologických štúdií zameraných na monitoring výskytu úrazov a násilia, príčin ich vzniku s cieľom navrhnúť opatrenia zamerané na konkrétne príčiny vzniku v konkrétnom prostredí; Analýza príčin nepriaznivého hodnotenia školy a školskej atmosféry školákmi a hľadanie možných postupov na zlepšenie tejto situácie. Skríningové vyhľadávanie detí so sklonmi k násiliu s následnou intervenciou v spolupráci s psychológmi, špeciálnymi pedagógmi a ďalšími odborníkmi. Zriadenie a prevádzkovanie „kontaktných“ miest napr. telefonické linky, interaktívne internetové stránky, cez ktoré môžu školáci komunikovať v prípade, že sú obeťami násilia.

48 Pozitívne zistenia Svoje zdravie, subjektívnu pohodu, životnú spokojnosť hodnotia slovenskí školáci prevažne pozitívne a v týchto indikátoroch sa zaradili do skupiny krajín s nadpriemernými výsledkami. Väčšina školákov hodnotí pozitívne komunikáciu so svojimi rodičmi. V porovnaní s inými krajinami slovenskí školáci oveľa častejšie trávia večery so svojimi priateľmi. (?+/-) Na základe výsledkov HBSC štúdie má na Slovensku skúsenosť s pohlavným stykom 12% školákov vo veku 15 rokov, čo je najmenej spomedzi všetkých krajín zúčastnených v HBSC štúdii. Takmer tri štvrtiny z nich použilo kondóm pri poslednom pohlavnom styku.

49 Budovanie kapacít pre prevenciu úrazov a násilia u detí a mládeže
Svetová správa o násilí a zdraví výrazne pozdvihla povedomie o rozsahu problému, jeho dopadoch a o potenciál prevencie Jednou z najväčších výziev súčasnosti na poli prevencie úrazov a násilia je vytváranie kapacít prevencie. V mnohých prípadoch bolo toto zvýšené povedomie nasledované konkrétnymi záväzkami zo strany vlád a zvýšenou ochotou zapojiť sa do prevencie úrazov.

50 Manuál TEACH-VIP, príručka pre používateľa
Úrazy a násilie: rozsah problému Manuál TEACH-VIP je študijný školiaci program, ktorý poskytuje jasne formulovaný, modulárny a adaptabilný súbor výučbových materiálov, ktoré sa dajú použiť v rôznych typoch skupín školencov (učitelia, lekári, polícajti, verejní zdravotníci). Ako používať TEACH-VIP Pridanie regionálne obsahu Prispôsobenie obsahu pre rôzne skupiny školencov Návody na interaktivitu školení

51 TEACH-VIP - príklady študijných programov
Prevencia úrazov a násilia všeobecné princípy a metódy prevencie úrazov a násilia metódy výskumu úrazovosti a násilia Násilie medzi mladistvými mladiství ako obete a násilníci expozícia násiliu u mladistvých prevencia násilia medzi mladistvými prevencia šikanovaniaI Zneužívanie a zanedbávanie detí Rodové násilie rodové násilie: definície, typy a výskyt chápanie rodového násilia ako problému verejného zdravia a porušovania ľudských práv odpoveď zdravotníckeho sektoru na rodové násilie

52

53 Národné programy ...stratégie, akčné plány...
Sú zhmotnením ŠPZ do konkrétnych úloh a cieľov v konkrétnych oblastiach Gestormi sú konkrétne inštitúcie Najčastejšie majú multisektoriálny záber ....zdravie vo všetkých politikách

54 Na národnej úrovni: NP pre podporu zdravia
NP pre zdravie detí a mládeže NP pre prevenciu úrazov NP pre duševné zdravie NP perinatologický NP diabetologický NP transplantačný NP ozdravenia výživy ľudu, NP boja proti drogám NP pre ženu a bezpečné materstvo ... MPK NP pre sexuálne a reprodukčné zdravie ... t.č. odmietnutý Celkový zoznam nie je nikde k dispozícii

55 Ekonomické aspekty Vynakladané zdroje musia byť účelné, adresné a transparentné. Efektívnosť: nákladová, úžitková Je prínos (t.j. health gains) z realizácie programu väčší než - náklady vynaložené na jeho realizáciu? - ak by sa vôbec nerealizoval?

56 Ďakujem za pozornosť