Ázia.

Prezentace na téma: "Ázia."— Transkript prezentace:

1 Ázia

2 svetadiel: najrozľahlejší : 44 410 000 km2
najľudnatejší: 4 mld. obyvateľov vzdialenosť: od S  J = 8 500 km (s ostrovmi = 9 700 km) od Z  V = 11 000 km najvzdialenejší bod od oceána (na Zemi) – Džungárska panva = 2 500 km priemerná nadmorská výška – 960 m – najvyššia zo všetkých obývaných svetadielov najvyšší bod – Mount Everest 8 848 m.n.m. (Sagarmatha, Qomolangma Feng) najnižšie položené miesto – breh Mŕtveho mora m dĺžka pobrežia - 71 000 km Čerápundží – najdaždivejšie miesto na svete ( mm zrážok ročne)

3 Ďžungárska panva Mt.Everest m.n.m. breh Mŕtveho mora -408 m Čerápúndží

4 Mŕtve more -408m

5 Horiznontálna zonálnosť

6 MORIA: Beringovo Karské More Laptevovcov Východosibírske

7 MORIA: Ochotské Japonské Žlté Východočínske Filipínske Juhočínske
Červené Arabské Andamanské

8 MORIA: Bandské Sulaweské Jávske

9 ZÁLIVY: Anadyrský Perzský Thajský Adenský Ománsky Bengálsky

10 PRIELIVY: PRIEPLAV: Beringov Tatársky Suezský Kórejský Makasarský
Báb–al-Mandab Malakkský

11 Beringov prieliv 86 km široký

12 OSTROVY: Nová zem Severná zem Novosibírske Kurily Cyprus Sachalin
Japonské Taiwan Nikobary Andamy Filipínske Moluky Cejlón Maledivy Malé Sundy Veľké Sundy

13 POLOSTROVY: Kamčatka Čukotský Jamal Tajmýr Malá Ázia Kórejský
Zadná India Arabský Predná India Malajský

14 Vertikálna zonálnosť

15 NÍŽINY (26% územia) Severosibírska Západosibírska Turanská
Veľká čínska Mezopotámska Indogangská

16 Pohoria: 14 % územia nad 2 000 m.n.m.
Kolymské vrchy Sajan Čerského chrbát Altaj Ural Verchojanského chrbát Jabloňový chrbát Taurus Ťan-šan Kchun-lun Kaukaz Hindúkuš Pamír Karakoram (K2 – 8 611m.) Himaláje Mt. Everest m.n.m.

17 Himaláje – 11 osemtisícových vrchov

18 1953, Edmund Hillary, Nový Zéland Tenzing Norgey, Nepál
Mount Everest m.n.m. 1953, Edmund Hillary, Nový Zéland Tenzing Norgey, Nepál

19 NÁHORNÉ PLOŠINY: Stredosibírska Kazašská
Tibetská priem. výška m.n.m. Iránska Dekanská

20 Tibetská plošina medzi Himalájami a púšťou Taklamakan (dlhá 2 000 km, široká 1 100 km)

21 Púšte: Kyzylkum Karakum Gobi Nafúd Taklamakan Dahná Rub al-Cháli
Lúth – Veľká soľná Thár

22 Gobi - 1 295 000 km² - najväčšia púšť v Ázii
Gobi - 1 295 000 km² - najväčšia púšť v Ázii. Studená púšť - teplotné výkyvy: od −40 °C v zime do 40 °C v letných mesiacoch.

23 Rieky: VODSTVO Angara Lena Jenisej Ob Amur Irtyš Syrdarja Chuang-che
Žltá rieka Amudarja Jang-c-ťjang Eufrat Si-ťjang Perlová rieka Tigris Mekong Indus Ganga Brahmaputra

24 Jazerá: Kaspické more 371 000 km2 Bajkalské -1 637 km Aralské
Mŕtve more – 310 ‰ Balchašské Z-sladká V-slaná Lobnor putujúce

25 PODNEBIE: rovníkové, tropické monzúnové (J a JV), tropické suché (Arabský polostrov) - najsuchšie aj najvlhkejšie oblasti sveta, obrovské výkyvy teplôt, najteplejšie oblasti subtropické (Malá Ázia), suché subtropické (Kazachstan), vlhké subtropické (Japonsko, SV Číny) mierne pásmo (Rusko, Mongolsko) –> kontinentálne subarktické (Čukotka), arktické (ostrovy v Severnom ľadovom oceáne) vysokohorské podnebie vysoké pohoria vytvárajú zrážkové tiene, preto sú púšte omnoho severnejšie (40˚ s.š)

26

27 PODNEBNÉ PÁSMA - PRÍRODNÉ KRAJINY
Tundra Polárne pásmo Tajga Stepi Listnaté lesy Púšte a polopúšte Subtropické lesy Monzúnové lesy Vysokohorské Savany Dažďové lesy

28 Mount Everest Mŕtve more Mŕtve more Bajkal Kaspické more

29 OHRANIČENIE: od polárnych oblastí na ďalekom severe až na južnú pologuľu do tropických dažďových lesov rovníkového pásma s Európou – východné úpätie pohoria Ural, rieka Emba, pobrežie Kaspické more, Kumsko-manyčská zníženina, Azovské more, Kerčský prieliv, Čierne more, úžina Bospor, Marmarské more, úžina Dardanely, Stredozemné more s Afrikou – Suezský prieplav, Červené more, úžina Báb al – Mandáb so Severnou Amerikou – Beringov prieliv

30 Báb al-Mandab Suezský prieplav Beringov prieliv

31 Polostrov Predná India
Japonské ostrovy Maldivy Čukotka Polostrov Predná India

32 Kaukaz Gobi Fudžisan Kľučevskaja

33 Ďakujem za pozornosť

34 VODSTVO: riečna sieť závisí od zrážok
rieky ústia do oceánov + bezodtokové oblasti ( 40% územia) bezodtokové oblasti: okolie Aralského jazera (rieky Amudarja, Syrdarja), Tarimská panva, rieka Jordán zaniká v Mŕtvom mori, Arabský polostrov, vnútrozemie Iránu, Afhanistanu rieky: - SĽO: Lena, Jenisej (zdrojnica Angara), Ob, Irtyš - TO: Jang-c-tiang, Chuang Che, Xi- Tiang, Mekong - IO: Ganga, Brahmaputra (najväčšia riečna delta na svete), Indus, Eufrat a Tigris =>Šat al- Arab - AO: len krátke rieky (z Tur.) jazerá: Kaspické more (najväčšie na svete, pozostatkové, slané), Bajkal (najhlbšie na svete m, tektonické), Aralské (slané, vysychá), Balchašské (½ slaná, ½ sladká), Lobnor (putujúce), Mŕtve more (slané, bezodtokové) ľadovce: - pevninové - na ostrovoch Severnej Zeme - horské – v pohoriach ( najdlhší - v Pamíre – Fedčenkov ľadovec) využitie: - obyvateľstvo sa sústreďuje pri riekach a v Bengálskom zálive - najrozvinutejšia je námorná doprava (ropa a ropné produkty) - orná pôda – v povodí riek - lodná doprava – Ganga, Indus, Mekong - prístavy – Bombaj, Madras... - Ob, Jenisej, Lena – el. energia + splavovanie dreva

35 Chuang Che Jordán Amudarja

36 TRI VEĽKÉ FYZICKOGEOGRAFICKÉ REGIÓNY:
Suchá západná Ázia: hornatá oblasť, nížiny na pobreží (Mezopotámska - Eufrat a Tigris, Turanská - Amurdarja a Syrdarja) hlavné horské pásma sa ťahajú z Malej Ázie cez náhorné plošiny iránskeho vnútrozemia a vrcholia na východe Hinúkúšom veľká časť je bezodtoková, pokrytá stepami a polopúšťami nedostatok zrážok, veľké rozdiely teplôt ovplyvnili koncentráciu obyvateľstva na pobreží a okolo vodných zdrojov – od Turecka po Afganistan a stredoázijské republiky

37 Severný kontinentálny región:
Sibír, ďaleký východ Ruska, Mongolsko nížiny – Západosibírska, Kolymská – močaristé a riedko osídlené východná časť – hornatá (Verchojakonský a Čerského chrbát) kontinentálne podnebie stepi a polopúšte v Mongolsku prechádzajú na sever do zmiešaných a ihličnatých lesov, v oblasti polárneho kruhu do lesotundry a tundry

38 Monzúnová Ázia: od Pakistanu až po Japonsko, od Číny na severe až po Indonéziu na juhu) monzúnové podnebie s nerovnomerným rozložením zrážok počas roka letný monzún – prináša vlahu z Indického a Tichého oceánu zimný monzún – prichádza z ázijského kontinentu – je suchý ostrovy Indonézie sa nachádzajú v rovníkovej oblasti => celý rok dostatok zrážok

39 OBJAVOVANIE: Marco Polo – objavoval Áziu po súši
Vasco de Gama - oboplával Afriku a dostal sa do Indie Fernando Magalhaes