Kontaminanty sú chemické látky, ktoré sa dostavajú do potravín z pôdy, vody a ovzdušia.

Prezentace na téma: "Kontaminanty sú chemické látky, ktoré sa dostavajú do potravín z pôdy, vody a ovzdušia."— Transkript prezentace:

1

2 Kontaminanty sú chemické látky, ktoré sa dostavajú do potravín z pôdy, vody a ovzdušia.
Môžu byť aj prirodzenou súčasťou niektorých potravín.

3

4

5 Acetón, akrolein, sírouhlík,etylester,styrén,vinylacetát,chloroform, tetrachlormetán, vinylchlorid

6 dichlórfenol, dichlórbenzén, chlóranilín,
dichlórfenol, dichlórbenzén, chlóranilín,....(halogénové), dimetylftalát, dibenzofurán, benzidín ....(nehalogénové), Dieldrin, Aldrin, Chlordan, heptachlór,..(pesticídy),pyrén, naftalén, antracén,...(polyaromatické látky).Zvláštnou skupinou prísne sledovaných chlorovaných kontaminantov sú polychlorované bifenyly(PCBs),podobne sledovaný je aj pentachlórfenol(PCP), ktorý bol používaný na ochranu dreva. Je veľmi odolný voči pôsobeniu tepla, chemických činidiel a mikroorganizmom.

7 ťažké kovy(Pb, Hg, Cd, Cr, Cu), kyanidy, fluoridy, rádioaktívne kontaminanty

8 TNT-pikráty, RDXTNB, Tetryl DNB, 2,4-DNT nitroglycerín, nitroaromáty
Relatívne i absolútne, čo sa týka kontaminácie, je najviac postihnutá pôda, lebo ďalšie - ovzdušie a čiastočne aj voda, sa očisťujú na jej konto

9

10

11 ARZÉN Zdroj : dostáva sa do životného prostredia vo forme pesticídov, látok pre konzerváciu dreva a látok pre urýchlenie rastu hydiny a bravov. V pôdach môže existovať ako :arzeničnan As(V) – bežnejšia forma, arzenitan As(III) - toxickejšia forma, alebo vo forme organických zlúčenín. Narozdiel od väčšiny ťažkých kovov sú organické zlúčeniny arzénu menej toxické ako anorganické. Rastlinami je arzén prijímaný obtiažne, jeho nebezpečenstvo spočíva najmä v priamom vstupe do organizmu alebo v kontaminácii vôd. Je to karcinogénny a mutagénny prvok.

12

13 CHRÓM spolu s Niklom patrí k prvkom esenciálnym pre živočíchy, toxicita sa prejavuje najmä zníženými výnosmi na silne kontaminovaných pôdach. Zdroj chrómu : je metalurgický priemysel, výroba farieb, garbiarstvo a impregnácia dreva. V pôdach alebo podz.vode môže existovať ako: Cr3+ a Cr6+. Podstatne viac toxický je šesťmocný chróm, ktorý v závislosti od pH existuje vo forme chrómanu alebo dichrómanu, nie je vzhľadom k svojeje oxidačnej schopnosti veľmi stabilný. Najmä v prítomnosti organických látok a pri nižších hodnotách pH prechádza na viac stabilný

14

15 MEĎ Je významným esenciálnym prvkom pre rastliny a živočíchy.Pri nadbytku môže pôsobiť fytotoxicky a znižovať produkciu biomasy.Obsahy v pôde nie sú nebezpečné pre živočíchy. Najvýznamnejší zdroj:elektrotechnický priemysel a výroba zliatin V kontaminovaných pôdach sa vyskytuje: vo forme Cu2+ , veľmi často v komplexoch s organickými ligandami.

16

17 OLOVO je najrozšírenejšie z ťažkých Pri intoxikácii olovom je najviac postihnutá tvorba krvi, nervový systém, tráviace ústroje. Najvýznamnejší zdroj: akumulátory, olovnatý benzín a výroba farieb V pôdach sa vyskytuje:v troch oxidačných stavoch Pb ,Pb2+ a Pb4+.Pomerne netypická je tvorba zrazeniny so síranovým aniónom.

18

19 ORTUŤ Pre človeka je vysoko toxická metylnatá ortuť.
Najvýznamnejší zdroj:spracovanie rúd, elektrotechnický priemysel, spaľovanie uhlia, výroba ochranných prípravkov pre poľnohospodárstvo Všetky zlúčeniny ortute sú pre človeka mimoriadne toxické V pôdach sa vyskytuje:v oxidačných stavoch Hg0,Hg22+ a Hg2+. Dôležitá je prchavosť kovovej ortuti , ktoré v mnohých prípadoch zodpovedá za jej šírenie zložkami životného prostredia

20

21 KADMIUM Najvýznamnejší zdroj kadmia v životnom prostredí je metalurgický priemysel, výroba pigmentov, a elektrotechnický priemysel.Do pôd sa dostáva z kalov(čističky odpadových vôd), atmosferickou depozíciou a čiastočne sprevádza fosforečnanové hnojivá. Nebezpečnosť kadmia pre človeka je daná predovšetkým jeho schopnosťou kumulovať sa v pečeni. V pôdach a podzemných vodách sa vyskytuje : ako Cd2+

22

23 Hlavnou príčinou vysokých koncentracií dusičnanov je intenzifikácia (chemizácia) poľnohospodárstva, vysoké dávky dusíkatých hnojív. Tie sa zmývaním dostávají do povrchových vôd a priesakom do vôd podzemných. Štatisticky bola dokázaná závislosť zvýšeného výskytu rakoviny pečene, žalúdka, hrubého čreva a močového mechúra na obsahu dusičnanov vo vode. Dusičnany sa vyskytujú i v potrave, zvlášť v zelenine. Vytvára sa ale aj rozkladom organických látok rastlinného pôvodu alebo sa môže v podzemných vodách vytvárať redukčnými cestami z vyšších oxidačných stupňov dusíka. Pôdnym sorbčným komplexom sú slabo zadržiavané a môžu prenikať aj do značných vzdialeností.

24

25 sú zlúčeniny chemických látok syntetického alebo aj prírodného pôvodu, určených na potláčanie rastu a ničenie škodcov, nežiadúcich rastlinných kultúr a živočíchov, prenášačov chorôb, surovín a výrobkov, ničenie hmyzu obťažujúceho človeka a zvieratá. Podľa biologického účinku ich delíme na: 1. insekticídy -proti hmyzu a roztočom, 2. herbicídy -proti burinám, 3. fungicídy -proti hubám.(napr.PCP) 4. zoocídy- proti živočíšnym škodcom 5. iné-napr.repelenty,atraktanty... Medzi najvýznamnejšie pesticídy patria chlórované uhľovodíky (DDT, DDE, BHC, metoxychlór, heptachlór), organofosforové zlúčeniny (metatión,paratión).

26

27 rozkladajú sa pri teplote nad 300 stupňov celzia,používajú sa ako dielektriká do kondenzátorov,transformátorov,ako farby,laky,plastyfikátory a na impregnáciu dreva. Sú to jedy vznikajúce pri pyrolytických procesoch do 900stupňov celzia,vznikajú z chlórfenolov,chlórdifenyléterov ,polychlórbifenylov a pod. Účinky:ireverzibilné poškodenie pečene,hepatitída,chlóraknékarcinogény,nervové jedy. Ochrana:dvojspaľovanie,chlórderiváty sa nahrádzajú fluórovými deriovátmi(sú drahšie a menej účinné).

28 Jozef Doboš & Alexander Bugala 3.A