Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

Prezentace na téma: "Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica"— Transkript prezentace:

1 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
História počítačov Téma: Karin Malátová, RŠI, 3. roč. Vypracovala: Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

2 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Prehistória Ako to začalo? Kedy to začalo? Kto to vymyslel? Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

3 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Abakus a rováš abakus je primitívne mechanické počítadlo rováše boli po dĺžke rozštiepené drievka, na ktoré sa vysekal záznam a potom sa drievko rozštieplo úplne používali sa až do roku 1826 v Anglicku a jeho kolóniách Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

4 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
John Napier 1600 vynašiel súbor drevených tyčí, ktoré pomáhali pri násobení Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

5 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Wilhelm Schickard 1623 skonštruoval počítacie hodiny, ktoré dokázali sčítať a odčítať s presnosťou na 6 miest. Po pretečení zazvonili zvončekom prvý známy mechanický kalkulátor Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

6 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Blaise Pascal 1644 skonštruoval 5 miestny počítací stroj prvý komerčne úspešný „počítač“ prvý klonovaný „počítač“ Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

7 Gottfried Wilhelm von Leibnitz 1674
vyrobil stroj, ktorý dokázal aj násobiť Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

8 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Joseph Jacquard 1801 vynašiel stav riadený pomocou diernych štítkov, ktorý dokázal vytkať vzor Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

9 Charles Thomas de Colmar 1820
skonštruoval Artihmometer - mechanický kalkulátor, ktorý dokázal aj deliť prvý hromadne vyrábaný spoľahlivý kalkulátor Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

10 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Charles Babbage 1832 začína pracovať na počítacom stroji, ktorý mal používať plechové dierne štítky Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

11 Kontesa Augusta Ada Lovelace 1833
napísala niekoľko programov pre Babbagove mechanické počítače prvá programátorka v dejinách Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

12 Babage „Analytical Engine“ 1844
stroj mal vyzerať ako obrovský orloj, ale mal už samostatný procesor program bol uložený na štítkoch bola vytvorená replika stroja a fungoval Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

13 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Dorr E. Felt 1886 vytvára kalkulátor, ktorý na vkladanie čísel používa klávesnicu Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

14 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Herman Hollerith 1890 inšpiroval sa električkovými lístkami, začal vyrábať dierovacie stroje pri americkom sčítaní ľudu sú jeho dierovacie a triediace stroje úspešne použité úspech naštartoval priemysel výroby strojov používajúcich dierne štítky. Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

15 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Herman Hollerith 1890 Hollerith založil spoločnosť na výrobu diernoštítkových strojov vznikla z nej IBM veľkosť dierneho štítku bola určená podľa jednodolárovej bankovky. Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

16 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Vývoj počítačov Nultá generácia ( ) Prvá generácia (1945–1950) Druhá generácia (päťdesiate roky) Tretia generácia (polovica šesťdesiatych rokov–polovica sedemdesiatych rokov) Štvrtá generácia (1975–1990) Piata generácia (1990–súčasnosť) Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

17 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Nultá generácia (1930–1945) Základným prvkom nultej generácie bolo relé pracoval v binárnej sústave ako vonkajšiu pamäť používal dierovaný pás pracoval rýchlosťou jedného súčtu za sekundu prvý prakticky použiteľný počítač Z-3 nemecký inžinier Konrad Zuse Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

18 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Prvá generácia (1945–1950) elektrónky, magnetická bubnová pamäť jediná CPU – riadiaca jednotka a aritmetická jednotka aritmetika v pevnej rádovej čiarke účasť CPU na všetkých pamäťových a V/V operáciách programovanie v strojovom kóde alebo v asembleri individuálny prístup používateľa k počítaču Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

19 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
ENIAC 1945 elektronic Numerator, Integrator, Analyzer and Computer prvý skutočne elektrónkový počítač má elektróniek váži 30 ton Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

20 John von Neumann 1945 vymyslel architektúru dnešného počítača
Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

21 Druhá generácia (50-te roky)
tranzistory, operačná feritová pamäť vnútorná operačná pamäť a vonkajšia pamäť aritmetika v pohyblivej rádovej čiarke, multiplexovanie pamäte, indexové registre V/V operácie vykonáva V/V jednotka programovanie v jazykoch vyššej úrovne (Fortran, Algol, Cobol) jazyk medziregistrových prenosov na navrhovanie technických prostriedkov ČP jednoduché operačné systémy Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

22 Tretia generácia (60-te/70-te roky)
tranzistorové mikromoduly a integrované obvody (SSI a MSI), feritová a polovodičová pamäť operačná rýchlosť 106 op/s, kapacita operačnej pamäte 0,1–10 MB rodiny počítačov mikroprogramové riadenie CPU prúdové spracovanie informácií (pipelining) pamäte cache rozvoj vyšších programovacích jazykov multiprogramovanie OS na podporu virtuálneho pamäťového priestoru sa zdieľaním zdrojov aplikácie pracujúce v reálnom čase Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

23 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Sálové počítače Johniac počítač 60. roky Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

24 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Rodinné počítače počítač Family 60. roky Mac OS 1984 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

25 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Štvrtá generácia (1975–1990) integrované obvody (LSI, VLSI), mikroprocesory, polovodičová dynamická hlavná pamäť a nové fyzikálne princípy operačná rýchlosť 1–100 MFLOPS, pamäť 10 MB – 100 GB paralelné počítačové systémy (multiprocesory a multipočítače) konverzačné jazyky paralelný prístup veľkého počtu používateľov (distribuované počítačové systémy) Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

26 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Vznik veľkých firiem 1975 Microsoft 1976 Apple Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

27 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
PC 1981 IBM PC - intel 8088, 64 kB RAM, 40 kB ROM, disketová mechanika a PC-DOS 1.0 od Microsoftu cena s monitorom 6000 USD odštartoval boom domácich počítačov. Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

28 Piata generácia (1990–súčasnosť)
integrované obvody s hustotou 106 diskrétnych prvkov na čipe snaha dosiahnuť operačnú rýchlosť TFLOPS, v triede PC operačná pamäť presahuje 128 MB a pevné disky 10 GB  masívne paralelné počítače, znalostné počítače, databázové počítače princíp skalability pri návrhu architektúr počítačov heterogénne PS inteligentný medzistyk dôraz na telekomunikačné techniky a multimediálne techniky Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

29 Prehľad vývoja počítačov
Obdobie Veľkosť Z čoho Na čo 40. roky haly elektrónky vojenské účely 50. roky miestnosti tranzistory vojenské účely, hromadné spracovanie údajov 60. roky skrine integrované obvody hromadné spracovanie údajov, vedecké účely 70. roky malé skrine lepšie integrované obvody široké využitie v ekonomike a vede 80. roky krabice na stole mikroprocesor preniká do všetkých oblastí zpracovania a prenosu informácií 90. roky zošit A4 Výkonnejší prenikol do všetkých oblastí života Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica

30 Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica
Zdroje Katedra informatiky Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica