Benelux Jakub Štefanič II.A

Benelux združenie troch štátov - Belgicka, Holandska a Luxemburska bolo pôvodne colnou úniou (1944), ktorá bola neskôr nahradená hospodárskou úniou (1958) vznik Beneluxu prispel aj k vzniku EÚ, všetky jeho krajiny patria spolu so Západným Nemeckom, Talianskom a Francúzskom medzi jej zakladajúcich členov parlamentné zhromaždenie Beneluxu vzniklo v roku 1955 a skladá sa z 21 zástupcov holandského, 21 zástupcov belgického a 7 zástupcov Luxemburského parlamentu. spoločný súdny dvor - má zaručovať jednotnú interpretáciu spoločných právnych predpisov, sídli v Bruseli

Luxembursko Oficiálny názov krajiny: Luxemburské veľkovojvodstvo Hlavné mesto: Luxemburg Ďalšie dôležité mestá: Diekirch, Grevenmacher, Differdange Rozloha: 2 586 km² Počet obyvateľov: 462 842(k roku 2008) Hustota obyvateľstva: 181 obyv./km² Národnostné zloženie: Luxemburčania -61%, cudzinci – 39% Náboženstvá: rímsko-katolícke – 87%, protestanti – 12%, iné – 1% Štátne zriadenie: konštitučná monarchia Hlava štátu: veľkovojvoda Henri (Henrich I. Luxemburský) Forma vlády: parlamentná demokracia Štátoprávne usporiadanie: unitárny štát Úradné jazyky: luxemburčina, nemčina, francúzština Mena: euro (predtým luxemburský frank LUF) Počet europoslancov: 6 Susedné krajiny: Francúzsko, Belgicko, Nemecko Priemerná dĺžka života: muži 75 rokov ženy 81 rokov

Klimatické podmienky: Mierne podnebie, na juhu sú teplé letá a jesene Klíma je tu bez výraznejších teplotných extrémov vďaka miernym prúdom od Severného mora Vzdelanostná úroveň: 100% gramotnosť Celkové verejné výdavky na vzdelanie 3,84 % HDP. Ukončené vyššie stredoškolské vzdelanie má 61,6 % obyvateľov vo veku 25-64 r. Ekonomika: Patrí medzi najvyspelejšie krajiny sveta Za rok 2008 bolo Luxembursko na 1. mieste vo svete čo sa týka HDP/1 obyv. (81 500 $). Hospodárstvo: Hospodárska štruktúra Luxemburska je založená na bankovníctve, poisťovníctve a oceliarskom priemysle Motorom hospodárskeho rastu Luxemburska je finančný sektor, najmä vývoz služieb finančného sektora Významné postavenie v rámci priemyselnej výroby zaujíma hutníctvo, spracovanie kovov. Je na prvom mieste na svete vo výrobe ocele na jedného obyvateľa Významné je strojárstvo, chemický , sklársky priemysel či automobilový priemysel

Holandsko Oficiálny názov krajiny: Holandské kráľovstvo Hlavné mesto: Amsterdam, parlament sídli v Haagu Ďalšie dôležité mestá: Rotterdam, Maastricht, Haag Rozloha: 41 526 km² (bez vodných plôch 33 889 km2) Počet obyvateľov: 16 491 461 (v roku 2006) Hustota obyvateľstva: 486 obyv./km2 Národnostné zloženie: Holanďania – 81%, iné – 19% Náboženstvá: rímsko-katolické – 31%, bez vyznania – 41%, protestanti – 14%, kalvinisti – 7%, moslimovia – 5,5%, iné – 2,5% Štátne zriadenie: konštitučná monarchia Hlava štátu: kráľovná Beatrix Forma vlády: parlamentná demokracia Štátoprávne usporiadanie: federácia (12 provincií) Úradné jazyky: holandský, frízsky Mena: euro (predtým holandský gulden NLG) Počet europoslancov: 27 Susedné krajiny: Nemecko a Belgicko Zámorské územia: Holandské Antily a Aruba v Karibskom mori Priemerná dĺžka života: muži 77 rokov ženy 81 rokov

Klimatické podmienky: Prevláda oceánske podnebie s relatívne teplými zimami , ale nie veľmi teplými letami Vo vnútrozemí sa často objavujú hmly a vanie silný vietor. Na pobreží sa často vyskytujú búrky, ktoré môžu spôsobiť záplavy. Klíma v jednotlivých častiach Holandska líši iba nepatrne Vzdelanostná úroveň:  Celkové verejné výdavky na vzdelanie 4,99 % HDP Ukončené vyššie stredoškolské vzdelanie má 68 % populácie vo veku 25-64 r. 99% gramotnosť Ekonomika: Jedna z ekonomicky najvyspelejších krajín Európy. Ekonomika je otvorená, štát do jej riadenia vstupuje len veľmi obmedzene Hospodárstvo: Základom je priemysel, obchod a doprava, určitú rolu hrá aj poľnohospodárstvo Z priemyselu je dominantným spracovateľský priemysel, chemický priemysel, spracovanie ropy a elektrotechnický priemysel Holandské zásoby zemného plynu patria k najväčším na svete .Veľké priemyselné centrá vyrástli pri prístavoch (Rotterdam, Amsterdam). Významnými priemyselnými odvetviami sú stavba lodí, hutníctvo železa, farmácia, petrochémia Dobré podmienky na pestovanie krmovín, rozvoj pasienkov a chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny, pestovanie zeleniny, okrasných a rezaných kvetín

Holandské poldry

Belgicko Oficiálny názov krajiny: Belgické kráľovstvo Hlavné mesto: Brusel Ďalšie dôležité mestá: Namur, Antverpy, Brugge, Gent, Liege Rozloha: 30 528 km² Počet obyvateľov: 10 379 067 (v roku 2006) Hustota obyvateľstva: 344 obyv./km2 Národnostné zloženie: Flámi – 58 %, Valóni – 31%, iné – 11% (2006) Náboženstvá: rímsko-katolické – 75%, protestanti a iné – 25% Štátne zriadenie: konštitučná monarchia Hlava štátu: kráľ Albert II. Forma vlády: parlamentná demokracia Štátoprávne usporiadanie: federácia (10 provincií) Úradné jazyky: flámsky, francúzsky, nemecký Mena: Euro (predtým belgický frank BEF) Počet europoslancov: 24 Susedné krajiny: Francúzsko, Nemecko , Luxembursko, Holandsko Priemerná dĺžka života: muži 76 rokov ženy 82 rokov

Klimatické podmienky: Dve klimatické pásma: severná a severozápadná časť Belgicka (Flámsko) má celý rok prímorskú klímu s častými dažďami, prevažne bez snehových zrážok. Teploty neklesajú pod 0 °C. Juhovýchod (Valónsko) je hornatý, má vnútrozemskú klímu s častými prehánkami, v zime (december a január) snehová pokrývka je súvislá len na obmedzenej časti tohto územia a trvá maximálne 6 týždňov na prelome rokov. V noci teploty neklesajú pod -10 °C. Hospodárstvo: Najrozvinutejšie odvetvie priemyslu je hutníctvo železa, ktoré vzniklo na základe nerastného bohatstva (železná ruda a čierne uhlie) Rozvinutý je tu aj priemysel stavebných hmôt a chemický priemysel Nemenej dôležitým je textilný, keramický, sklársky, gumárenský a cukrovinkársky (čokoláda) priemysel. Antverpy sú známe lodiarstvom a výrobou textilných strojov. V Výnimočné miesto vo svete zaujíma Belgicko obchodom s diamantmi (70 % svetového obchodu). Charakteristické pre belgické poľnohospodárstvo je lesné hospodárstvo, chov hovädzieho dobytka a oviec. Významnými plodinami sú ľan, cukrová repa, pšenica, chmeľ a sladovnícky jačmeň.

Budova Európskeho parlamentu - “Krabica syra”

Mini Európa

Ďakujem za pozornosť Zdroje: http://www.europa.eu http://www.europskaunia.sk/ http://www.euroinfo.gov.sk http://www.vasaeuropa.sk http://www.unesco.org http://www.google.sk