Žena, ktorá stojí pri koreňoch a pôvode saleziánskej rodiny Margita Occhienová, mama dona Bosca 1856-2006: 150 rokov od jej smrti. Žena, ktorá stojí pri koreňoch a pôvode saleziánskej rodiny

Margita Ochienová, vychováva Janka Ja som synom tej ktorú ťa tvoja matka učila pozdravovať tri krát počas dňa... Pánove slová Jankovi Boscovi: Margita Ochienová, vychováva Janka pod božím pohľadom, čím mu umožní byť inteligentným, slobodným a schopným robiť všetko z lásky k blížnemu.

Žena ktorá je silná a pokorná, ako tie z Biblie, sprevádza svojich synov, aby sa v nich zavŕšil Boží plán. Janko Bosco, vychovávaný mamou Margitou, sa stane svätý Ján Bosco

1. Biografické údaje Margita Occhienová – sa narodila 1. apríla v roku 1788 v Capriglio (Taliansko, Asti),  v ten istý deň bola pokrstená vo farskom kostole. Ako 24 ročná sa vydala za Františka Alojza Bosca, vdovca so štvorročným synom Antóniom. František zomrel po piatich rokoch manželstva s Margitou 12. mája v roku 1817, ako 33 ročný, na zápal pľúc. Margita sa ako 29 ročná stane vdovou so 4 ľuďmi o ktorých sa treba postarať: Anton(9 ročný), Jozef Alojz e Ján Melchior, prvý štvorročný a druhý dvojročný, a 65 ročná invalidná svokra Margita Zucca.

Skromná rodina, na pokraji biedy Skromná rodina, na pokraji biedy. Podarí sa im prežiť vďaka intenzívnej práci, námahe všetkých a vďaka prežívaniu božej prozreteľnosti v každom okamihu. Don Bosco považuje stále svoj domček v ” Becchi”, v Castelnuove d'Asti, ako vzťažný bod. Jeho svätá matka "mama Margita" ho vychováva k viere, ochraňuje ho pred nadvládou jeho staršieho brata Antona, ktorý nechcel aby študoval... V tomto dome sa JankoBosco pod vedením svojej matky vzmáhal, ako Ježiš v Nazarete, vo veku a milosti.

2. Ján Bosco spomína : Mal som iba dva roky keď zomrel môj otec. V prevzatí povinností o nás, sa moja mama musela zaoberať starostlivosťou o dom a o prácu ktorú robieval môj otec na poli. Bola to silná žena… Ale práca na poli je veľmi tvrdá a sama nemohla stačiť na všetko. Moji bratia a ja sme jej pomáhali...

V tejto izbe, keď som mal deväť rokov, som mal sen... ;...tento sen ma sprevádzal počas celého môjho života !

Kto to odo mňa žiadal, aby som urobil nemožné? Zdalo sa mi že som blízko domu na širokom dvore, bol ako veľký dvor na hranie sa v škole. Boli tam mnohí chlapci, niektorí z nich aj kliali, vrhol som sa na nich a chcel som ich umlčať slovami a päsťami. Tu sa zjavil zrazu muž v dôstojnom oblečení a povedal mi: “Musíš si ich získať dobrotou a láskou, a nie bitkou ...” Ja som mal iba deväť rokov ... Kto to odo mňa žiadal, aby som urobil nemožné?

On mi odpovedal: “Som synom tej, ktorú ťa tvoja matka naučila pozdravovať trikrát denne. Na moje meno sa spýtaj mojej matky .” Nečakane sa objavila vznešená pani odetá do žiarivého plášťa. Bol som zmätený…Zavolala ma ku sebe a chytila ma za ruku. Obzrel som sa a videl som, že všetci tí chlapci zrazu zmizli. Miesto nich tu bolo mnoho zvierat rôzneho druhu: psy, mačky, medvede, vlci ... Pani mi povedala: “Buď pokorný, statočný a silný a čo vidíš, že sa teraz deje s týmito zvieratami, musíš urobiť s mojimi synmi...”

Obzrel som sa znova a namiesto tých divých zvierat sa tam objavili krotké baránky... Nič z toho som nechápal… a poprosil som Paniu, aby mi to vysvetlila...

Povedala mi: Časom všetko pochopíš . Keď som všetko ráno vyrozprával, moja matka vytušila: Ktovie či sa nestaneš kňazom.

Kuchyňa v dome Miesto mnohých rozhovorov a spoločných stretnutí

Kuchyňa bola srdcom domu... Práve tu som sa naučil zmyslu charity...trpezlivosti.... veľkodušnosť s cudzincom a s pocestným ktorí búchali na dvere a hľadali, možnosť najesť sa... Oveľa viac ... Ježiš bol prakticky, ako jeden z členov rodiny Moja mama, Margita, ma naučila naspamäť niektoré úryvky z Biblie … My sme nemohli navštevovať katechizmus v škole, a tak nás ona sama učila a viedla k viere.

V mojej rodine som sa naučil rešpektovať a mať dôveru v Boha Tu, na tomto mieste, som začal mať jednoduchý ale hlboký vzťah s Bohom. V mojej rodine som sa naučil rešpektovať a mať dôveru v Boha ...nekonečný, ale aj «rodinný Boh» každého dňa, súčasť môjho bežného života.

3. Margita dohliadala na malého, inteligentného, živého Janka a nechávala ho realizovať sa. Nechávala ho rozmýšľať a žiť v Božej prítomnosti: “Pamätaj si že, Boh ťa vidí.”

Počas jednej prekrásnej noci, na priedomí domu kde sme chodievali večer nadýchať čerstvého vzduchu uprela oči na nebo a vysvetľuje svojim synom: „To Boh stvoril svet a rozsypal tam hore toľko hviezd ". Na lúke plnej kvetov šepkala:" Koľko krásnych vecí pre nás stvoril Pán!" Tak isto aj po skončení zberu úrody a oberačky: “Poďakujme Pánovi. Bol k nám dobrý, dal nám každodenný chlieb". Život je tvrdý, a mama Margita to vie, skúsila si to na vlastnej koži. Napriek tomu však vychováva svojich synov tak, aby vedeli konfrontovať a chápať ťažkosti a utrpenia. Po jednom krupobití, ktoré zničilo celú úrodu, sa nahlas zamyslela: “Pán dal, Pán vzal. On vie prečo".

Katechétka svojich synov Veľká Noc 1826, je Jankov deň Prvého svätého prijímania . Mama Margita, potom ako pripravila synov na sviatosť zmierenia, na sviatočnú svätú omšu a vzbudila v nich dôveru k Bohu, pokračuje vo svojej katechéze s najmladším synom týmito slovami: " Janko môj, Boh ti dáva veľký dar. Priprav sa dobre... Pre teba je to veľký deň. Boh sa stal pánom tvojho srdca. Teraz mi sľúb, že sa budeš usilovať byť dobrý po celý život". A Boh sa zmocnil jeho srdca takým spôsobom, že ho potom povolal k osobitému povolaniu: byť kňazom pre mladých.

4. Mladému Jánovi Boscovi jeho matka radievala: Keď mal Janko 19 rokov chcel sa stať františkánom. Keď bol o tomto jeho rozhodnutí informovaný farár v Castelnuovo Don Dassano, upozornil mamu Margitu výslovne s týmito slovami: “Urobte všetko preto, aby zanechal túto svoju myšlienku. Vy nie ste bohatá a máte už isté roky. Ak váš syn vstúpi do kláštora, ako vám môže pomôcť v starobe?". Mama Margita sa zabalila do svojho čierneho šálu, zašla do Chieri a rozprávala sa s Jankom: “Pán farár mi povedal, že chceš vstúpiť do kláštora. Počúvaj ma dobre. Chcem aby si si to všetko premyslel v pokoji. Keď si sa rozhodol, vytrvaj na tvojej ceste a neber ohľady na nikoho. Najdôležitejšie je to aby sa splnila Božia vôľa. Pán farár chcel aby som ti vyvrátila myšlienku, lebo v budúcnosti by som ťa mohla potrebovať. Ale ja ti hovorím: V týchto otázkach tvoja matka nie je rozhodujúca. Boh je pred všetkým. Od teba nechcem nič a ani nič nečakám. Narodila som sa chudobná, žila som chudobná a chcem zomrieť chudobná. A ešte čosi viac, poviem ti to hneď: ak sa staneš kňazom a na nešťastie sa staneš bohatým, nevkročím do tvojho domu. Zapamätaj si to dobre". Ján Bosco nikdy nezabudne na tieto silné slová svojej matky.

Slová Jánovi Boscovi kňazovi Turín 5. Jún 1841. V kaplnke arcibiskupstva, Janko Bosco, vkladaním rúk biskupa Luigiho Fransoniho, sa stáva kňazom "Donom Boscom“ . Večer pred jeho prvou svätou omšou v dedine mamy Margity, zostala sama so synom a dala mu niektoré upozornenia: " Už si kňazom, si bližšie pri Ježišovi. Ja som nečítala knihy, ktoré si ty čítal, ale zapamätaj si, že začať slúžiť svätú omšu znamená začať trpieť. Snáď si to neuvedomíš hneď, ale časom uvidíš, že tvoja matka ti povedala pravdu. Od teraz a potom stále mysli iba na spásu duší a nerob si starosti o mňa."

5. Ján Bosco, keď videl situáciu opustených detí a mladých v Turíne pochopí, že musí v sebe navždy prebudiť súčasne tú istú otcovskú a materinskú lásku, ktorú on dostal už v svojom detstve, od svojej mamy Margity Veľkonočná nedeľa 12. apríla 1846, po ťažkej práci sa zrodí VALDOCCO, miesto ktoré sa stalo vhodným pre chlapcov,!

Jeseň 1846. Mama Margita má 58 rokov, don Bosco 31 Jeseň 1846. Mama Margita má 58 rokov, don Bosco 31. Práve si oddýchol v Becchi z prepracovania, ktoré ho skoro priviedlo do hrobu: vyčerpal sa počas prác rekonštrukcie Valdocca. Potrebuje pri sebe osobu, ktorej môže dôverovať ktorá bude žiť s ním na Valdoccu, ktorá mu bude pomáhať, ktorá mu bude radiť. Kto by to mohol byť lepším, ako jeho matka? Margita, v Becchi bola už prakticky “zabezpečená” poznali ju všetci, bola pokojná na svojej zemi, so svojimi vnukmi, so svojimi roľníckymi zvykmi. Odpoveď na synovu žiadosť prišla hneď : „Ak sa ti zdá, že toto sa bude páčiť Pánovi, ja som pripravená odísť aj hneď". Zobrala svoj košík, vložila dnu nejaká veci a predmety. Don Bosco zobral svoj breviár, misál a ostatné knihy. Hneď odchádzajú do Turína. Dňa 3. novembra 1846 prišli na Valdocco, kde začali ich poslanie medzi mladými. Po mnohých rokoch jeden saleziánsky koadjútor Pietro Enria, pripomínal donovi Boscovi: „Pamätáte si, keď bol už večer a my sme boli už v posteli? Vy a vaša matka ste obšívali roztrhané nohavice a košele, lebo to boli jediné veci čo sme vlastnili!"

V novembri 1846 prišla do domu na 6. Mama v oratóriu V novembri 1846 prišla do domu na Valdoccu. A viac odtiaľ nevyšla. Bola to pre ňu tá najväčšia obeta, najbolestnejšia. Ale Boh ju povolával znovu, vzhľadom na jej vek, aby sa stala mamou ďalších sirôt. V období v ktorom mama Margita zostala v oratóriu pripravovala jedlo, prala a žehlila veci týchto chudobných chlapcov. Vzhľadom na svoj pokročilý vek, v podstate bola už stará mama, pokračuje v práci a stala sa "mamou" oratória a všetkých tých uličníkov,ktorí u nej hľadali cit a materinské teplo.  

7. Životný model pre všetkých MARGITA OCCHIENOVÁ (1788-1856) (68 rokov naplneného života)   Počas prijatia u Benedikta XVI. počas tohto leta, vo Val d’ Aosta, hlavný predstavený saleziánov, don Pascuale Chávez, ho požiadal o urýchlenie procesu blahorečenia matky svätého Jána Bosca, Margity Occhienovej. Hlavný predstavený mu odovzdal dokumentáciu a list od všetkých saleziánskych biskupov z celého sveta, v ktorej prosia o vydanie dekrétu o hrdinskosti čností «mamy Margity». Saleziánska rodina túži potom, aby Margita Occhienová mohla byť označená ako model čností pre všetok Boži ľud, pre Cirkev, pri príležitosti 150 výročia od jej smrti.

Jej výchovný systém, rodinný duch, pokračuje v dejinách 1846: Zrodí sa Valdocco! Mama Margita sem príde žiť so svojim synom a jeho chlapcami 1854: Don Bosco začína so Saleziánskou Spoločnosťou pomocou ktorej zabezpečí istotu pre budúcnosť svojich diel a svojho ducha 1856: 25. novembra zomiera mama Margita na Valdoccu. 1864: Don Bosco položí prvý kameň Baziliky Márie Pomocnice. 1872: Zrodí sa inštitút Dcér Márie Pomocnice v Mornese s Mariou Mazarellovou, roľníčkou, vychovávateľkou skúšanou počas života ako bola matka sv. dona Bosca.

Každý chlapec, keď príde do saleziánskeho domu môže nájsť toto všetko! Na Valdoccu, v Mornese... v každom saleziánskom diele Všetci sa tu môžu cítiť ako “vo svojom dome”. Prostredníctvom hier, modlitby a katechizmu, som sa im snažil dať všetko to, čo ma naučila moja matka keď som bol ešte ako dieťa. Chlieb, lásku, prácu, spoluúčasť, priateľstvo s Bohom a s blížnym, sny... Každý chlapec, keď príde do saleziánskeho domu môže nájsť toto všetko! “Mám iba jednu túžbu: aby ste boli šťastní tu na zemi a vo večnosti” (D.Bosco)

+ Tisíce spolupracovníkov a spolupracovníčok. Rodina dona Bosca má vďačiť za veľa Margite Occhienovej, jeho matke. Naučila ho preventívny systém: rozum, náboženstvo a láskavosť. Výchovný systém dnes rozšírený po celom svete: +Saleziánov SDB: 16.943 Prítomnosť: 2.073 Krajiny: 129 + Tisíce spolupracovníkov a spolupracovníčok. Saleziánky FMA: 15.308/ Karjiny: 89 Prítomnosť: 1.259 Rodina plodí lásku, láska dôveru a táto otvára srdcia. Učme sa od Ježiša, učiteľa rodinnosti. (D.Bosco, List z Ríma, 1884)

Každý 25. november si na ňu spomíname Margita Occhienová, mama dona Bosca 1856-2006: 150 rokov od jej smrti. Saleziánska rodina žiada jej blahorečenie. Bez nej by táto rodina a jej výchovná metóda neexistovali. Každý 25. november si na ňu spomíname