Pamiatky UNESCO na Slovensku Vypracovala: Mgr. Gabriela Paníčková

Medzi kultúrne pamiatky UNESCO na Slovensku patrí: Historické centrum baníckeho mesta – Banská Štiavnica, Spišský hrad, Levoča, Vlkolínec, Mestská pamiatková rezervácia Bardejov, Drevené kostoly slovenských Karpát. Medzi prírodné pamiatky UNESCO na Slovensku patria: Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu Bukové pralesy Karpát.

Historické centrum baníckeho mesta – Banská Štiavnica Banská Štiavnica je najstaršie banícke mesto na Slovensku. Leží na strednom Slovensku. Už oddávna je známa ťažbou drahých kovov – zlata a striebra. Už v 3. storočí pred naším letopočtom na tomto území Kelti ťažili zlato. V 17. storočí tu bola založená prvá banská škola. Mesto Banská Štiavnica bolo najvýznamnejším centrom ťažby vzácnych kovov v celej Habsburgskej monarchii. Banská Štiavnica a technické pamiatky boli v roku 1993 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva. Medzi technické pamiatky patria najmä objekty, ktoré súvisia s banskou ťažbou – štôlne, šachty, ťažné veže, umelé vodné nádrže - tajchy, banícka klopačka a podobne. Zaujímavá je klopačka – dvojposchodová veža, ktorá klopaním upozorňovala baníkov, že je čas fárania.

Spišský hrad Spišský hrad leží pod horským priesmykom nazývaným Branisko. Je unikátnou stavebnou pamiatkou a dominantou celého Spiša a najväčšou hradnou zrúcaninou Slovenska. Hrad začali stavať v 12. storočí a v ďalších storočiach ho postupne rozširovali. V 18. storočí hrad zničil veľký požiar, a tak postupne pustol. V súčasnosti je hrad čiastočne zrekonštruovaný, aby mohol byť sprístupnený verejnosti. Do Zoznamu svetového dedičstva bol zapísaný v roku 1993.

Levoča Je významné historické mesto, ktoré sa nachádza na východnom Slovensku. Historické centrum mesta Levoča bolo v roku 2009 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Historické centrum tvorí množstvo stavebných pamiatok a umeleckých skvostov. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Kostol svätého Jakuba. Je známy svojimi jedinečnými oltármi. Z nich najznámejší je drevený oltár Majstra Pavla z Levoče. Historické centrum Levoče je obklopené mohutnými hradbami, dlhými 2,5 km.

Vlkolínec Obec ležiaca vo Veľkej Fatre. Táto lokalita je jedinečnou pamiatkou zachovanej pôvodnej ľudovej architektúry. Medzi chránené objekty Vlkolínca patria napríklad drevenice, zrubová zvonica, zrubová studňa a kostol Navštívenia Panny Márie. Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO bol Vlkolínec zapísaný v roku 1993.

Mestská pamiatková rezervácia Bardejov Bardejov je historické a zároveň kúpeľné mesto, ktoré leží na severovýchodnom Slovensku. Centrum Bardejova tvoria zachovalé a vzácne historické stavebné pamiatky. Medzi najvýznamnejšie architektonické pamiatky patrí napríklad bazilika svätého Egídia a mestská radnica. Súčasťou baziliky svätého Egídia je 11 gotických oltárov s unikátnymi maľbami

Drevené kostoly slovenských Karpát Medzi kostoly slovenských Karpát zapísaných do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO patrí osem drevených kostolíkov a jedna zvonica z obdobia 16. – 18. storočia. Sú postavené vo vyšších polohách, či ťažko prístupných miestach. Unikátne je to, že sa všetky líšia stavebnou konštrukciou, aj interiérom. Kostoly sú postavené z dreva a zvláštnosťou je, že pri stavbe kostolov nebol použitý ani jeden klinec.

Ochtinská aragonitová jaskyňa Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Jej dĺžka je 300 m. Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete. Je národnou prírodnou pamiatkou a je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Dobšinská ľadová jaskyňa Podstatnú časť jaskyne objavili v roku 1870 a odvtedy bola predmetom nevšedného záujmu a klimatických pozorovaní. Zásluhou mesta Dobšiná bola jaskyňa rok po svojom objavení, t. j. už v roku 1871 sprístupnená verejnosti. V roku 1887 ako prvá v Uhorsku a jedna z prvých v Európe bola elektricky osvetlená. Zaujímavosťou jaskyne je, že až do roku 1946 v nej bolo povolené korčuľovanie pre verejnosť počas celého roku. V 50-tich rokoch v nej ešte trénoval známy a úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín. Jaskyňa dosahuje dĺžku 1232 m a vertikálne rozpätie 112 m. Pre verejnosť je sprístupnených len 475 m. Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni je od - 3,8 do + 0,5°C, relatívna vlhkosť 75 - 88%.

Karpatské bukové pralesy Ide o cezhraničné, svetové prírodné dedičstvo, ktoré pozostáva z desiatich samostatných lokalít bukových pralesov. Z nich štyri sa nachádzajú na území Slovenska (Stužica, Havešová, Rožok, Vihorlat), ďalších šesť v susednej Ukrajine (Čornohora, Kuzyj-Tribušany, Maramoroš, Stužica-Užok, Svidovec, Uhoľka-Široký luh).

Zdroje: http://www.slovakregion.sk/unesco http://www.slovakiatravels.com/sk/co-vidiet/pamiatky- unesco.html http://www.oskole.sk/?id_cat=120&clanok=22214 http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/kultura-a- umenie/16171/slovenske-phttp://www.banskastiavnica.sk/o- meste/unesco/svetove-dedicstvo-unesco.html pahttp://www.slovakiatravels.com/sk/co-vidiet/pamiatky- unesco/dobinska-ladova-jaskyna.htmlmiatky-v-zozname- unesco http://sk.wikipedia.org/wiki/Ochtinsk%C3%A1_aragonitov% C3%A1_jasky%C5%88a http://www.sopsr.sk/nppoloniny/sk/pralesy.php