Sociálny typ postavy, sociálny román Psychologický román Sociálny typ postavy, sociálny román

Psychologický román Typ románu, ktorý vzniká v rámci realistickej prózy Dej oslabený v dôsledku individualizácie vnútorného sveta postáv, ich vnútornej premeny (alebo naopak stability) Dianie oslabené v prospech úvahovosti Ďalší rozvoj v 20. storočí za podpory Jungovej a Freudovej psychoanalýzy Jeden zo základných prostriedkov – vnútorný monológ ako prúd vedomia Myšlienky často neusporiadané, až protikladné, na seba naviazané princípom asociácie

Predstavitelia psychologického románu Realistické počiatky: G. Flaubert- Pani Bouvaryová L. N. Tolstoj – Anna Karenina F. M. Dostojevskij- Zločin a trest Literatúra prúdu vedomia: Virginia Woolfová Marcel Proust Franz Kafka

F.M. Dostojevskij: Zločin a trest Zločin a trest je základné dielo ruskej realistickej literatúry druhej polovice 19. storočia , ktoré ovplyvnilo vývoj literárneho realizmu a silne ovplyvnilo svetový psychologický román. Román sa skladá zo šiestich častí a epilógu. Chudobný petrohradský študent Rodion Raskoľnikov je zástancom idey, že spoločnosť sa delí na šedú masu, ktorá sa musí prispôsobiť a podlieha morálnym a zákonným normám, a na menšiu skupinu, ktorú tvoria výrazné osobnosti. Sú také výnimočné, že nepodliehajú bežnej morálke a etike a môžu prekročiť ich hranice. Rodion zavraždí starú úžerníčku a jej sestru. Tento čin nebol v podstate zištný a pre Raskoľnikova bol akýmsi praktickým manifestom, ktorým demonštroval svoju ideu. Smrť úžerníčky bola pre neho symbolom a dôkazom, že patrí medzi výnimočných. Ako hovorí Raskoľnikov, nezabil človeka, ale princíp.Aj keď si svoj čin rozumovo zdôvodnil, uvedomuje si jeho absurdnosť a upadá do ťažkých duševných stavov.

F.M. Dostojevskij: Zločin a trest Notorický pijan Marmeladov ho zoznámi so svojou dcérou Soňou,ktorá sa predáva na ulici, aby rodina jej nevlastnej matky prežila. Raskoľnikov čoraz ťažšie zvláda výčitky svedomia a zverí sa Soni, tá mu radí, aby sa k činu priznal a niesol zaň zodpovednosť. Policajný inšpektor, ktorý vraždu vyšetruje, je presvedčený, že Raskoľnikov vraždu spáchal, nevie to však dokázať a musí zatknúť človeka, ktorý sa k vražde priznal. Raskoľnikov bojuje ďalej so svojím svedomím a nakoniec sa inšpektorovi prizná, ale vlastný čin neoľutuje, je stále pyšný a nepokorný. Je odsúdený na nútené práce do vyhnanstva na Sibír. Soňa odchádza za ním. Prerod Raskoľnikova však nenastáva priznaním a prijatím trestu, Raskoľnikov aj naďalej pohŕda slabosťou a ľudskou spoločnosťou. Až Sonina verná, súcitná  a obetavá láska spôsobí jeho zmenu, prerod, pochopenie a pokánie. Román Zločin a trest napriek zápletke s témou vraždy a zločinu nestavia na deji, ktorý je jednoduchý. Gradácia a napätie vznikajú morálnou a psychickou drámou , ktorú čitateľovi sprostredkúvajú vnútorné monológy Rodiona  Raskoľnikova, odrážajúce jeho duševný zmätok a vnútorné utrpenie. Román bol niekedy pokladaný aj za kritiku prevažne západného individualizmu. Raskoľnikov má ešte výrazné romantické črty odbojného hrdinu, ale pohybuje sa aj vo všednej realite okolia a vo svojej realite vnútorného stavu, s ktorým sa musí vyrovnať.

Sociálny typ Dôkladne vyprofilovaný typ literárnej postavy, sústreďuje v sebe typické vonkajšie aj vnútorné vlastnosti predstaviteľov určitej spoločenskej skupiny/ vrstvy Niektoré stelesňovali výrazné znaky určitej časti národa Stali sa živým symbolom Pri tvorbe sociálneho typu postavy skombinovaného s určitým charakterovým typom na základe vnútornej logiky a slobodne- vyhnúť sa stereotypom (bez vopred určených kritérií, prirodzene a slobodne): rpzumných zemanov, zemana-ľachtikára Stereotyp: socialistický realizmusuvedomelý robotník, politický vodca (idealizácia) Skúška umeleckej tvorivosti autora

J. Cíger-Hronský Predstaviteľ medzivojnovej literatúry, pochádzal zo Zvolena, tvoril aj literatúru pre deti Tajomník a neskôr správca Matice slovenskej (počas II.sv vojny), po vojne emigroval (Argentína) Zbierky poviedok, napr. z detstva a mladosti Tomčíkovci Román: Pisár Gráč, Na trasovisku, Jozef Mak Ovplyvnený expresionizmom Lyrizácia textu (opisy prírody)

Jozef Mak Román o ľudskom utrpení, fatalistický román Hlavná postava je symbolom utrpenia, obyčajného človeka, činorodého , „človeka – milión“ V chudobnom dedinskom prostredí 1900-1930 Osudovosť Jozefa Maka predurčená spisovateľom už na začiatku, JM sa narodí ako nemanželský syn vdove Eve Makovej, ktorá už jedného syna má, narodí sa a ani pes neštekne, čaká ho len strach matere Konflikt: Jozef a jeho nevlastný brat Ján (nasťahuje sa s Jozefovou milou Marušou do domu , ktorý postavil Jozef, kým je on na vojne, keď sa vracia, nájde ich ako rodinu s dieťaťom, Maruša ospatnela, pije a o ich dieťa sa stará kalika Jula), na počiatku krásavica Maruša a kalika Jula, obe ženy umierajú Autor sa prihovára postavám, aj čitateľovi a na konci prikazuje Makovi, aby trpel JM nie je vždy pasívna postava, vždy koná v súlade so svojou povahou, často aj proti očakávaniam a zvykom Postavy komunikujú v náznakoch, s odmlkami, reagujú akoby oneskorene (retardácia deja), nepovedia jasne , čo cítia, často za ne hovorí rozprávač Silný sociálny akcent, postava Jozefa Maka je individualita, symbol jednoduchého slovenského človeka, vďaka ktorému národ prežil

Jozef Mak Autor dáva často pocítiť postavám expresionistický pocit zhnusenia ( ... A keď sa jej Mak prizrel, zdalo sa mu, že má krvavé oči. Krvavé oči, že sa jej bezkrvné pery, že sa jej trasú a že jej uschol dych. Na Jozefa sa začala valiť hrôza. Postavy konajú pudovo, nekontrolovane Ako jeden z prvých slovenských autorov začína lyrizovať prózu, personifikuje prírodu (panna- nevesta v bielom závoji) Jazyk diela je kultivovaný ľudový jazyk, veľmi expresívny, zachytí nežnosť aj akciu, zlosť a opilosť Reč postáv je plná zámlk, nedopovedaných viet, čo spôsobuje neschopnosť komunikovať, ozýva sa vnútorná reč postáv alebo rozprávač Podobne ako Timrava využíva charakteristiku postavy pomocou mena alebo slova so spojovníkom : človek –milión, obor-brat, príroda-panna, Maruša-tieň, rozširuje to aj na veci: dom-kasáreň

Milo Urban Narodil sa v rodine horára pod Babou horou, pre finančné problémy neukončil gymnázium Neskôr pokračoval na Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, no pre finančné problémy štúdium opäť neukončil Okrem vlastnej literárnej tvorby pracoval v rôznych novinách ako redaktor ( Slovenský národ, Vatra, Slovák, jeho meno sa objavilo aj v časopise Gardista ako šéfredaktor) Po druhej svetovej vojne sa pokúsil emigrovať do Rakúska, no v 1947 bol postavený pred ľudový súd a odsúdený na verejné pokarhanie Tvorba: zbierka poviedok Jašek Kutliak spod Bučinky (ako 16-ročný), román Živý bič ako súčasť 5-dielneho cyklu (Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor) – obdobie od vypuknutia 1.sv.vojny po SNP 1944

Živý bič Román s kolektívnym hrdinom- unanimistický (una anima- jedna duša)- ľud Ráztok ako jedna bytosť, dokonca niektoré repliky sú kolektívne V priamej reči chýba uvádzacia veta, ktorá by slová prisúdila konkrétnemu človeku: Návrh sa rozhorel a zmenil sa na všeobecný súhlas: „ Poďme k Áronovi!“ Román sa skladá z dvoch častí, každá má 24 kapitol: Stratené ruky: prvé kontakty Ráztočanov s vojno, príchod zmrzačeného Ondreja Koreňa, odvod (Adam) Eva Hlavajová čaká dieťa (notár Okolický), poprava Štefana Ilčíka, Evina smrť Adam Hlavaj: dezercia Adama, návrat domov, Okolického strach, Kúrňava zradí Adama , neskôr notára, chlapi sa vracajú z frontu, smrť Ilčíčky, Okolického objavia vo voze slamy, utopí sa na tom istom mieste, kde Eva, rabovačka Áronovej krčmy a domu, požiar a sloboda Adama aj celej dediny

Živý bič Dopad vojny na civilné obyvateľstvo: zranení, zabití, bieda a hlad, dezercia, choroby, rekvirácie, bohatnutie obchodníkov, moc štátnej správy, skazené mravy, alkoholizmus, vraždy, samovraždy Absencia hlavnej postavy je zjavná aj na chýbajúcej priamej charakteristike, chýba aj podrobný opis postáv (nie je dopodrobna opísaný ani Adam Hlavaj, o Eve len: žena s očami srny a telom pokorným ako páperie Postavy sú odlíšené sociálne, na jednej strane dedina, na druhej páni- notár, farár, žandári a vojaci Kúrňava napriek donášačstvu nakoniec predsa patrí k dedine Kapitoly sú relatívne samostatné, každá má svoju pointu, o niektorých udalostiach sa dozvedáme retrospektívou Dej je často prerušovaný lyrickými pasážami- opis prírody alebo zachytenie prudkého duševného stavu postavy Hromadia sa metafory a personifikácie Expresionizmus-ľudia sa ocitajú v ťažkých podmienkach, reagujú pudovo, vzbura je živelná, vopred neorganizovaná, veľké miesto v správaní človeka - temperament