MIESTA MARIÁNSKEHO KULTU V PREŠOVSKOM KRAJI Mgr. Anton Fogaš, PhD. Katedra geografie a aplikovanej geoinformatiky Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovská univerzita

Mária - hebr. Miryām = vznešená, aram. Maryām, gréc. María, Mariám – Ježišova matka – matka Božieho Syna – model veriacej ženy už v Novom zákone – dogmatické výroky – napr. v rímskokatolíckej cirkvi o Nepoškvrnenom počatí a jej Nanebovzatí – protestantské cirkvi to neuznávajú

Mariánska úcta - kolískou mariánskeho kultu je Palestína (Betlehem, Nazaret, Jeruzalem) - prvý kresťanský spisovateľ, ktorý vyzdvihol osobu Márie bol Ignác Antiochijský (+117) - najstaršia oficiálna svätyňa bola postavená v Efeze r. 431, neskôr v Jeruzaleme r. 455 - hlavná mariánska svätyňa bola v Ríme - Santa Maria Maggiore (r. 440) - jedno z najstarších zobrazení Panny Márie pochádza z Kláštora sv. Kataríny na Sinajskom polostrove (7. st.) - v stredoveku bol najväčší rozkvet mariánskej úcty - rády šíriace mariánsku úctu v Európe a vo svete – dominikáni, františkáni, jezuiti - na svete bolo zdokumentovaných približne 1800 zjavení Panny Márie - Vatikán uznal doposiaľ iba 12 zjavení - medzi nimi sú napr. Guadalupe (Mexiko, 1531), Paríž (Francúzsko, 1830), La Salette (Francúzsko, 1846), Lurdy (Francúzsko, 1858), Fatima (Portugalsko, 1917), Beauraing (Belgicko, 1932), Banneux (Belgicko, 1933) - pápež Pavol VI. (1963-1978) ešte ako arcibiskup v Miláne posvätil v roku 1958 sochu Panny Márie ako patrónky Európy - pápež Pius XII. (1939-1958) zasvätil v roku 1942 Panne Márii (jej nepoškvrnenému srdcu) celý svet - jeden z najznámejších a najuznávanejších odborníkov na otázky mariánskej úcty a zjavení Panny Márie, francúzsky teológ Mons. René Laurentin pri spracovávaní podkladov pre svoje celoživotné dielo (Atlas mariánskych zjavení) osobne navštívil aj Slovensko Zdroj: Vallo, 2011; Chovanec, 2014; Argaláš, 2009

Mariánske tituly Orodovnica Prostrednica Vykupiteľka Matka milosrdenstva Kráľovná mučeníkov Spasiteľka Sedembolestná Pomocnica kresťanov Pokladníčka mieru Obnoviteľka Prostrednica všetkých milostí Matka cirkvi Zdroj: Chovanec, 2014

Mariánske symboly Ruža - v cirkevnej ikonografii je ruža symbolom kráľovnej kvetov, symbolom nebeskej kráľovnej Márie a panenskosti – v stredoveku mohli nosiť vence z ruží iba panny a Madonu často znázorňovali v ružovom rúchu Ľalia – starý symbol čistoty, nevinnosti a panenstva, v kresťanskej ikonografii aj lásky k P. Márii – mohla byť kvôli majestátnemu vzhľadu aj symbolom samého Krista – charakterizuje svätých ako vyznávačov Krista a P. Márie – nepoškvrnený život a sľub panenskej čistoty Fialka – symbol skromnosti, pokory, obetavosti a trpezlivosti – v Ríme bol deň Pamiatky zosnulých nazývaný aj Deň fialiek – modrastá farba ho spája s vernosťou a stálosťou – fialová farba vyjadruje duchovnosť - darovanie fialiek vyjadruje lásku – v stredoveku vyjadrovala Máriinu pokoru – na mariánskych obrazoch je spolu s jahodou, konvalinkou a prvosienkou

Ďalšie rastlinné atribúty spojené s Máriou – aloa, hyacint, jablko, jahoda, jaseň, jazmín, karafiát, narcis, obilný klas, konvalinka, kosatec, ľalia, slnečnica, vinná réva Strom – v stredoveku sa na Pannu Máriu pozeralo ako na „strom života“ požehnaný Duchom svätým, ktorý ako svoje ovocie daroval svetu Spasiteľ – stará tradícia posvätných stromov Hviezdy – v kresťanskej ikonografii stojí Panna Mária na cípe Mesiaca s gloriolou v podobe koruny z hviezd (12 hviezd) Modrá farba – vernosť, stálosť, úprimná zbožnosť – mariánsky ornát (modrý) sa používa na sviatky Panny Márie Biela (Strieborná) farba – čistota, nevinnosť, radosť Žltá farba – Slnko, teplo, zlato Červená farba – Bohu oddané srdce pripravené pre slovo Božie preliať krv

Veža – v litániách sa Panna Mária označuje ako „veža Dávidova“ alebo „veža zo slonovej kosti“ – ako celá cirkev sa vypína do nebies Studňa – krst, rana na Ježišovom boku, Samaritánka - liečivá sila vody prameniaca z hlbín zeme – kult uctievania prameňov – púte na miesta spojené s Pannou Máriou, kde voda prinášala podľa legiend zázračné uzdravenie najmä očných chorôb – zrkadlo vodnej hladiny predstavuje oči, ktoré sú zrkadlom duše Perla – klenot – ženská, mesačná (matnotrblietavý lesk), dokonalá (guľovitý tvar) Zdroj: Biedermann, 1992; Rusina, Zervan, 1994; http://katolici3.webnode.sk/bohosluzobne-predmety/rucha/ http://albertgallery.eu/documents/symbolflor.pdf

Zoznam mariánskych sviatkov - všeobecný cirkevný kalendár (liturgická úprava požadovaná Druhým vatikánskym koncilom)   1. január - Panna Mária Bohorodička 11. február - Panna Mária Lurdská 31. máj - Navštívenie Panny Márie (na Slovensku 2. júl) 16. júl - Panna Mária Karmelská - Škapuliarska 5. august - Posviacka hlavnej rímskej baziliky Panny Márie 15. august - Nanebovzatie Panny Márie 22. august - Panna Mária Kráľovná 8. september - Narodenie Panny Márie 15. september - Sedembolestná Panna Mária 7. október - Panna Mária Ružencová 21. november - Obetovanie Panny Márie 8. december - Nepoškvrnené počatie Panny Márie 2. sobota po Najsvätejšom Kristovom Tele a Krvi - Nepoškvrnené Srdce Panny Márie

Miestne mariánske sviatky - osobitne slávia niektoré krajiny, pútnicke miesta, kostoly, rehole alebo iné cirkevné organizácie Koncilová liturgická reforma - zmena dvoch mariánskych sviatkov na sviatky Ježiša Krista Bývalý sviatok Hromníc alebo Očisťovania Panny Márie (2. február) - teraz sa slávi ako sviatok Obetovania Pána Bývalý sviatok Zvestovania Panny Márie (25. marec)- teraz sa svätí ako sviatok Zvestovania Pána Zdroj: http://www.katolici.szm.com/ZIVOTOPISY/maria.html   Mariánske púte sa na Slovensku konajú najmä v letných mesiacoch a viažu sa na mariánske sviatky, keď sa púť koná vždy v najbližšiu sobotu a nedeľu

Mariánske sviatky – zvykoslovie na Slovensku V ľudovom prostredí boli spojené mariánske sviatky s prejavmi a predstavami vtelenými do výročného zvykoslovia: Nanebovzatie Panny Márie, dávnejšie známe ako smrť Panny Márie – svätenie kvetov, obilia, kult mŕtvych (15. august); Hromnice – Očisťovanie Panny Márie, dnes sviatok Obetovania Pána (2. február) so svätením sviečok symbolizujúcim svätenie Krista; Zvestovanie Panny Márie – predstavy o počatí Panny Márie (25. marec); Navštívenie Panny Márie svätou Alžbetou – svätenie kvetov, spojitosti s predstavami o úrode, plodnosti (2. júl); Panna Mária Snežná – zázračné sneženie uprostred leta, zastavenie moru (5. august); Narodenie Panny Márie – vďakyvzdanie za ukončenie žatvy, sejba ozimín (8. september). Okrem týchto hlavných sviatkov, keď sa nepracovalo, sa svätili aj vedľajšie mariánske sviatky – prísvätia, ku ktorým patrili: sviatok Mena Panny Márie (12. september), Panny Márie Lourdskej (11. február), ktorej uctievanie sa na Slovensku značne rozšírilo v 20. storočí Mariánska úcta - každodenný prejav pri poludňajšom zvonení Anjel Pána Mesiace zvýšenej pozornosti Panny Márie - máj a október Na kalendár mariánskych sviatkov nadväzovali aj dátumy mariánskych pútí Zdroj: http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=3255

Mariánsky kult v ľudovej tvorbe na Slovensku Územie Slovenska - 18. storočie - rozvoj ľudového sakrálneho rezbárstva (sochy), maliarstva (obrazy maľované na skle), sériovej produkcie drevorezov, náboženských tlačí, škapuliarov, agnuštekov, porcelánových sošiek, olejotlačových obrazov Ľudová viera a predstavivosť - Panna Mária - ochrankyňa pri pradení, tkaní, žatve Vyjadrenie - mariánske piesne (spevníky) - ľudový spevný štýl a ľudová viera v magickú orodovnícku silu Panny Márie - privodenie slnka, dažďa apod. Postava Panny Márie - odraz v ľudovom divadle (vianočná hra chodenia s kolískou) - ľudové pranostiky, verše, metafory v ľudových modlitbách, vizuálne symboly - vlastnosti Panny Márie: čistota (ľalia), panenstvo, materstvo (vetvička s kvetmi alebo plodmi), odpustenie (dúha) Mariánske farby modrá a biela - kroje, výšivky a zástery - nosili sa pri príležitosti mariánskych sviatkov Zdroj: http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=3258

Mariánske pútnické miesta na Slovensku Osobitná úcta k Panne Márii - koncil v Efeze (431) - Panna Mária, Matka Ježiša Krista, Bohorodička a Matka Cirkvi - nezastupiteľné miesto Postupný vznik svätýň - zjavenia (prijaté Cirkvou a súkromné, nepotvrdené Cirkvou) Pútnické miesta - kontaktné body označené samotným Bohom – „priesečníky“ stretu Božích a ľudských ciest Silné mariánske kulty vo svete - spätosť s mariánskymi svätyňami (vysoká návštevnosť pútnikov) Slovensko - krajina so stáročnou tradíciou v mariánskej úcte Slovensko - súčasť Uhorska (do roku 1918) - označenie Regnum Marianum (Mariánske kráľovstvo) Patrónka Slovenska - Sedembolestná Panna Mária - pápež Benedikt XIII. v roku 1727 (povolenie) - Dekrét z 22.04. 1927 (90. výročie) - vyhovenie Svätej stolice žiadosti slovenských veriacich - vyhlásenie Sedembolestnej Panny Márie za Patrónku Slovenska -Hlavný chrám zasvätený Sedembolestnej - Šaštín – bazilika minor (1964 pápež Pavol VI.) - Slovensko - významné mariánske pútnické miesta - pramene duchovnej obnovy

Vznik - viacero faktorov - historický a religiózny (najdôležitejší) Slovensko - v minulosti územie zápasu dvoch najsilnejších kresťanských náboženstiev – katolicizmus (uznávanie, intenzívna podpora a propagácia mariánskeho kultu) - protestantizmus (neuznávanie uctievania svätých) - súperenie - vplyv na vznik a rozvoj jednotlivých pútnických miest 16. a 17. storočie – vznik väčšiny pútnických miest na Slovensku - obdobie reformácie a silnej rekatolizácie – rozširovanie pútnických miest v rekatolizačnom procese - dôležitá úloha - venovanie zvýšenej pozornosti - vznik najväčšieho počtu pútnických miest Kulminácia pútnictva - panovanie Márie Terézie (17. storočie) – zvrat - panovanie Jozefa II. – zákaz najmä viacdenných pútí 19. storočia – opätovné rozšírenie pútí - zrušenie poddanstva - národné obrodenie Slovákov Každý región mal svoje pútnické miesto Najintenzívnejšie rozloženie pútnických miest - juhozápad Slovenska (Podunajská nížina) - východ krajiny (Spiš, Zemplín, Šariš) - styčná línia medzi katolíkmi oboch obradov – rímskokatolíci a gréckokatolíci Lokalizácia pútnického miesta - najvýznamnejší faktor (človek), geografická poloha a prírodné prostredie

Juhozápadné Slovensko – pútnické miesta - prechod Podunajskej nížiny do okrajových pohorí Východné Slovensko – pútnické miesta - prechod Východoslovenskej nížiny do Ondavskej vrchoviny Významná skupina pútnických miest - kotliny stredného a východného Slovenska Nížinaté oblasti – minimálne množstvo pútnických miest Ľudský aspekt – najväčší vplyv na rozloženie pútnických miest – donácia (štedrí mecenáši) Zdroj: Dancák, 2013

Mariánske pútnické miesta – typy Prvý - pútnické miesta, kde sa nachádzajú ikony, alebo iné sväté predmety spojené s úctou Panny Márie Druhý - pútnické miesta spojené s tradíciou zjavenia alebo zázrakov, ktoré sa uskutočnili prostredníctvom Panny Márie Tretí - mariánske sväté miesta – vyznačujú sa lokálnosťou - od konca 17. storočia sa mnohé regionálne pútnické miesta, okrem duchovného rozmeru, vyznačovali príklonom k domácej (národno - regionálnej) tradícii alebo miestnej cirkvi - tzv. historická pamäť (teofanicko - historický aspekt – teofánia (zjavenie Boha)) – napr. paraliturgické piesne z nášho kultúrno - historického prostredia (klokočovský, krásnobrodský, rafajovský obraz; počajevský obraz na Ukrajine; pócsanský obraz v Maďarsku; čenstochovský obraz v Poľsku apod. - spoločný znak piesní - snaha o interpretáciu historickej udalosti ako súčasti duchovného života miestnej cirkvi

Oživenie ľudovej zbožnosti (baroko) - aj najodľahlejšie krajiny mali svoje milostivé pútnické mariánske miesto Dejiny slovenského národa - milostivé mariánske miesta - vzťah k Panne Márii (už od čias sv. Cyrila a Metoda - obraz Sedembolestnej) História mariánskych miest - Marianka (zač. 12. st.), Levoče (13. st.), Nitra (pol. 13. st.), Staré Hory (15. st.), Trstená (15. st.), Šaštín, Kláštor pod Znievom, Frívald (16. st.), Gaboltov, Topoľčany, Dubnica, Višňové (17. st.), Trnava (18. st.), Ľutina a Klokočov (19. st.). Mariánska úcta v súčasnosti - zo všetkých kresťanských chrámov nachádzajúcich sa na Slovensku (zistených 5932 patrocínií) až jednu tretinu tvoria mariánske chrámy (1422) Zdroj: Judák, 2011

Celoslovenské pútnické miesta Šaštín - Milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie Levoča – Milostivá socha Levočskej Panny Márie Marianka – Milostivá soška Panny Márie Staré Hory – Milostivá socha Panny Márie Nitra – Milostivý obraz Bolestnej Matky Ľutina – Gréckokatolícke pútnické miesto – Milostivá ikona Panny Márie

Regionálne, diecézne a lokálne pútnické miesta na Slovensku Báč – Milostivý obraz Panny Márie Banská Bystrica – Kalvária Banská Štiavnica – Kalvária Bardejov – Kalvária Čirč – Kaplna na Svätej hore Doľany – Sv. Leonard Domaniža – Panna Mária Karmelská Dubnica nad Váhom – Milostivý obraz Kráľovnej neba Dvory nad Žitavou – Kalvária Gaboltov – Milostivý obraz Panny Márie Karmelskej Hronský Beňadik – Milostivá socha Panny Márie, relikviár s Kristovou Krvou Kláštor pod Znievom – Milostivý obraz Panny Márie Bohorodičky Klokočov – Milostivá ikona Panny Márie Kluknava – Sv. Anna Krásny Brod – Ikona Bohorodičky

Lednické Rovne – Sv. Anna Litmanová – Hora Zvir Malacky – Porciunkula Modranka – Milostivý obraz Loretskej Panny Márie Obišovce – Milostivý obraz Panny Márie Prešov – Kalvária Rafajovce – Ikona Presvätej Bohorodičky Rajecká Lesná – Milostivá socha Panny Márie Sečovská Polianka – Chrám sv. proroka Eliáša – úcta Panny Márie Karmelskej Skalka – Sv. Andrej – Svorad a Beňadik, pustovníci Stropkov – Milostivý obraz Panny Márie Karmelskej Šašová – Ikona Presvätej Bohorodičky Tesárske Mlyňany – Božské Srdce

Topoľčany – Milostivá socha Sedembolestnej Topoľčianky – Milostivý obraz Panny Márie Karmelskej s Ježiškom Trnava – Slziaci obraz Panny Márie Trstená – Panna Mária Višňové – Božia Matka Vranov nad Topľou – Obraz Kráľovnej anjelov Zdroj: Judák, 2011; Dancák 2013

Najvýznamnejšie miesta Mariánskeho kultu v Prešovskom kraji Rímskokatolícke Gaboltov – obec v severozápadnej časti Ondavskej vrchoviny - najvýznamnejšie pútnické miesto Košickej arcidiecézy - 15 km severozápadne od Bardejova - 3 km od slovensko – poľskej hranice - prvá písomná zmienka je z roku 1247 - pôsobenie rytierskeho rádu križiakov „strážcovia Božieho hrobu v Jeruzaleme“ („cruciferi de Gaboltho“) - kláštor bol náboženským a kultúrnym centrom okolia – úcta k sv. Vojtechovi - na svojej misijnej ceste z Uhorska do Poľska prechádzal starodávnou soľnou cestou (zo Šariša do Haliča cez Gaboltov a Kurovské sedlo) - odpočinul si a napil sa vody zo studničky, ktorá sa nachádza blízko Kostola sv. Vojtecha – v súčasnosti je studnička ukrytá v kaplnke zasvätenej sv. Vojtechovi - pražský biskup (982) - evanjelizoval Uhorsko (pokrstenia Gejzu a sv. Štefana) – cesta do Poľska (Boleslav Chrabrý) – christianizácia Prusov – mučenícka smrť (997 v oblasti dnešného Kaliningradu)

– uloženie ostatkov v Gniezdne - časť relikvií je uschovaná v Trnave (Kaplnka Spolku Sv. Vojtecha) – gotický kostol (14. st.) – úpravy a prestavby (1715,1972 – 1974) – v strede oltára je socha patróna kostola biskupa sv. Vojtecha - ľavý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Škapuliarskej - pravý bočný oltár je zasvätený Čenstochovskej Panne Márii - druhá polovica 18.storočia - púte - Bratstvo Panny Márie Škapuliarskej (1749) – Gaboltovská púť – najväčšia v Košickej arcidiecéze - koná sa vždy v nasledujúcu sobotu a nedeľu po sviatku Panny Márie Karmelskej (po 16. júli) – pápež Klement XI. (1700-1721) udelil pútnickému kostolu v Gaboltove privilégium plnomocných odpustkov – uloženie časti relikvie sv. Vojtecha (2007) – milostivý obraz Panny Márie Škapuliarskej - pútnické miesto rómskych veriacich (1992, 1. augustová nedeľa) - Púť mužov (koniec augusta) - jediná svojho druhu na Slovensku – Farský kostol sv. Vojtecha – vyhlásenie za mariánsku diecéznu svätyňu (od 17.7. 2011)

Levoča – jedno z najstarších a najvýznamnejších pútnických miest Slovenska – diecézna mariánska svätyňa Spišskej diecézy - okresné mesto Levoča (14 800 obyv.) - „najjagavejší kameň na spišskej korune“ - prvá písomná zmienka (1249) - rozvoj na starej obchodnej ceste Via Magna (Veľká cesta) - centrum nemeckej kolonizácie na Spiši - hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov - slobodné kráľovské mesto (1323) - medzinárodný obchod (Krakov, hanzové mestá, Benátky, Rusko) - jedno z hlavným centier humanizmu a renesancie v Uhorsku – UNESCO (2009) - Mariánska hora - korene mariánskeho kultu (13.st.) - prvá kaplnka (kostolík) na Olivovej hore (1247) - prejav vďaky Božej Matke za záchranu životov pred vpádom Tatárov (1241 – 1242) - príchod františkánov – minoritov (1311) - sviatok Navštívenia Panny Márie – pokračovanie pútí na Mariánsku horu aj počas reformácie -

oživenie pútí po rekatolizácii - 1673 dostala Mariánska hora odpustkovú listinu od pápeža – úpravy a  prestavby kostola - Mariánska hora - počtom pútnikov najväčšie pútnické miesto Slovenska - zaradenie medzi svetové pútnické miesta – Bazilika minor (Svätý Otec Ján Pavol II., 26. január 1984) – najväčšia púť bola za prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II. 3. júla 1995 (650 000 ľudí) – 2005 – prijatie Baziliky Navštívenia Panny Márie do spoločenstva 20 najvýznamnejších európskych pútnických miest – 28.2. 2009 – oficiálne potvrdenie duchovného spojenia s Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme – púť sa koná niekoľko dní okolo sviatku Návštevy Panny Márie (2.júl)

Prešov – Kalvária – komplex barokových kaplniek a kostola - v minulosti ju považovali za druhú najkrajšiu v Uhorsku (po banskoštiavnickej) – pôsobenie jezuitov v období rekatolizácie – prvá stavba - kaplnka Krista na Olivovej hore a kríž (1721) – dokončenie celého komplexu (1893) – tvorí ho Kostol sv. Kríža, kaplnka Svätých schodov, 14 kaplniek krížovej cesty, katakomby a priľahlý cintorín – veľmi vzácna je socha Bolestnej Panny Márie - v blízkosti Prešova v obci Vyšná Šebastová sa nachádza Ružencová záhrada (2010) – miesto ticha a modlitby

Stropkov – Kostol Božieho Tela (1675) – milostivý obraz Panny Márie Karmelskej (1754) – Bratstvo posvätného škapuliara pôsobí od r.1669   Veľký Šariš – existencia Bratstva Panny Márie Karmelskej (1764) – najväčší rozmach pútí (prelom 19. a 20.st.) – obnova náboženského života Vranov nad Topľou – Kostol Narodenia Panny Márie (1580) – bazilika minor (2008) – 300. výročie slzenia milostivého obrazu Panny Márie Kráľovnej anjelov – olejomaľba na plátne – neznámy autor podľa predlohy Matky dobrej rady (Taliansko, Genanzzano) – datovanie 1686 (pavlíni)

Gréckokatolícke Čirč - obec na severozápadnom úpätí pohoria Čergov – spojnica miest Bardejov – Stará Ľubovňa - prvá písomná zmienka (1248) - najvýznamnejšia pamiatka - Gréckokatolícky chrám Ochrany presvätej Bohorodičky (barokovo - klasicistický sloh) - rekonštruovaný (1843) – zachované ikony – miesto zjavení na Svätej hore (pôvodné záznamy sa nezachovali) – postavenie hlavnej odpustovej kaplnky (1899-1901) – vybudovanie ďalších kaplniek – miesto zázračných uzdravení - Gréckokatolícke farské múzeum Myrona Podhájeckého (kňaz, osobný tajomník P.P. Gojdiča, profesor dogmatiky) – hlavná púť – sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky (15.august) – odpustová slávnosť (posledná augustová nedeľa)

Krásny Brod – obec v Laboreckej vrchovine - spomína sa na začiatku 13 Krásny Brod – obec v Laboreckej vrchovine - spomína sa na začiatku 13. st. - ničivé tatárske vpády – kolonizácia oblasti (14. st.) – príchod osadníkov z oblasti Podolia - postavenie vzácneho dreveného chrámu a kláštora (monastier) – umiestnenie ikony Presvätej Bohorodičky - pôsobenie baziliánov – snahy o obnovenie cirkevného spoločenstva s Rímom – udalosti v Krásnom Brode (1614) predznamenali podpísanie Užhorodskej únie (1646) – pápež Pius VII. (1800-1823) – obdarenie monastiera plnomocnými odpustkami (1806) – centrum duchovnosti, kultúry, jarmokov – najstaršie známe pútnické miesto väčšieho rozmeru na území Prešovskej archieparchie – pôsobenie rusínskych národných buditeľov (Pavlovič, Dobriansky, Duchnovič) – zničenie monastiera ruskými a rakúsko-uhorskými jednotkami (1915) – nový baziliánsky monastier (1998-2002) – Krásnobrodská Bohorodička – u ikonopiseckého hľadiska je slovenskou raritou – nachádza sa v novom monastierskom chráme – hlavné odpustové slávnosti – sviatky Zoslanie Svätého Ducha a Ochrany Presvätej Bohorodičky

Litmanová - obec v blízkosti slovensko – poľskej hranice – 11 km severne od Starej Ľubovne - obyvatelia sú prevažne gréckokatolíci - novodobá história – miesto zjavení Panny Márie na hore Zvir - pravosť zjavení je predmetom cirkevného skúmania zo strany Cirkvi - Panna Mária sa zjavila dvom dievčatám (Iveta Korčáková, Katarína Češelková) - zjavenia trvali od 5. 8. 1990 do 6. 8. 1995 - 6. 8. 2004 ustanovenie lokality prešovským arcibiskupom a metropolitom Jánom Babjakom SJ za miesto modlitby - kaplnka zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie - celý areál s prameňom na hore Zvir v Litmanovej bol 7. 9. 2008 povýšený za gréckokatolícke mariánske pútnické miesto Prešovskej archieparchie - 8. 8. 2010 slávnostné zverejnenie dekrétu o ustanovení puta duchovného príbuzenstva (afiliácie) mariánskemu pútnickému miestu na hore Zvir s pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme - výsada plnomocných odpustkov (udelená Rímom) - 2008 vytvorenie liturgického priestoru - oltár, ikonostas, Dom sv. Jozefa, informačné centrum, Kaplnka zjavenia, Prameň sv. Jána Krstiteľa, votívne tabuľky, Sviečková kaplnka, Spovedný dom bl. Metoda Dominika Trčku CSsR, Eucharistická kaplnka - hlavná púť na hore Zvir sa koná vždy v prvú augustovú nedeľu po prvom piatku

Ľutina - obec na juhozápadnom svahu pohoria Čergov - 9,5 km od Sabinova - vznik (14. st.) - najväčšie Mariánske pútnické miesto gréckokatolíkov na Slovensku - zjavenie sv. Mikuláša Zuzane Feketeovej (1851, Ľutinská hora) - pôvodný drevený chrám – stavba nového kamenného chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky (1908) – stavba kaplnky (1853/54) - Apoštolské breve o plnomocných odpustkoch (1855, Pius IX.) – ďalšie kaplnky - Kaplnka sv. Anny, Kaplnka sv. Kríža, Kaplnka sv. Mikuláša pri prameni - Sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie (1942) - zákaz gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (1950 – 1968) - Mariánsky rok 1988 – Bazilika minor (pápež sv. Ján Pavol II.) – prestavba objektu - 9. 6. 2010 - pričlenenie Baziliky Zosnutia Presvätej Bohorodičky zvláštnym Putom duchovného príbuzenstva k Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme (privilégium plnomocných odpustkov) – úpravy celého priestoru - kaplnky, spovednice, miniskanzen drevených chrámov - 20. 8. 2011 – obohatenie Baziliky o relikviár s krvou sv. Jána Pavla II. - 2012 – uloženie relikvie sv. arcibiskupa Mikuláša - vytvorenie nových unikátnych mozaík

Rafajovce – obec v južnej časti Ondavskej vrchoviny – vznik (16. st Rafajovce – obec v južnej časti Ondavskej vrchoviny – vznik (16. st.) – tradícia putovania k zázračnej ikone Rafajovskej Bohorodičky (16. st.) – Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (1750, NKP) – pápežské plnomocné odpustky pre rafajovský baziliánsky kláštor (1707) – veľký požiar – záchrana ikony Bohorodičky – zázračné udalosti – opakovaný návrat ikony do Rafajoviec z obce Girovce, kam bola premiestnená – zázrak slzenia ikony (1705) – púte k zázračnej ikone – vybudovanie kaplnky – odpustové slávnosti – sviatky Zoslania Svätého Ducha a Narodenia Presvätej Bohorodičky

Sečovská Polianka – obec v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny - prvá písomná zmienka (13. st.) – pôvodne tu existoval benediktínsky kláštor – chrám zasvätený sv. Bazilovi (1870) – prestavba chrámu – zmena patrocínia (1947, Panna Mária Karmelská) – výstavba nového chrámu – vyhlásenie za eparchiálne odpustové miesto ku cti Panny Márie Karmelskej a proroka Eliáša – odpustová slávnosť (16.7.)

Šašová – obec v západnej časti Ondavskej vrchoviny – prvá písomná zmienka (14. st.) – najstaršie gréckokatolícke mariánske pútnické miesto na Slovensku – Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky (1845, NKP) – počiatky putovania – zázračná ikona Panny Márie s malým Ježišom v náručí (15. st.) – viacnásobné zjavenie milostivého obrazu – udelenie súhlasu na vybudovanie chrámu na pozemku cisársko – dvorského radcu (1838-1842) – mimoriadne vyslyšania a uzdravenia (presnejšie údaje sa nezachovali) – Apoštolské breve o plnomocných odpustkoch (1779, Pius VI.) – zreštaurovanie starobylej ikony (2000) – rekonštrukcia chrámu (2010) – úprava pútnického areálu a vybudovanie viacúčelového amfiteátra – prameň (zázračné účinky pri očných chorobách) – odpustová slávnosť (druhá augustová nedeľa)

Ďakujem za pozornosť