Amazonský dažďový prales

Amazonský prales má rozlohu viac než 6,7 miliónov kilometrov štvorcových. Rozprestiera sa v severnej Brazílii, Kolumbií, Ekvádore, Guayane, Francúzskej Guayane, Suriname, Peru a  Venezuele. Bohatstvo tohoto územia je veľmi veľké. Amazonská oblasť má obrovské zásoby dreva a železnej rudy, nachádzajú sa tu veľké ložiská cínu, bauxitu a mangánu a je pravdepodobné , že sa tam nachádzajú najväčšie náleziská zlata na zemeguli. Celá oblasť, ktorá je zázrak prírody, je zdrojom 23 % čerstvej povrchovej vody na svete a veľkého, nezisteného množstva kyslíka . Ekológovia varujú pred nešetrnou ťažbou prírodného bohatstva Amazonského pralesa, lebo by mohla spôsobiť nenapraviteľne škody v ekologickej rovnováhe celej zemegule .

Premena v púšť? Polovicu zrážok v amazonskom povodí spôsobujú lesy. Tam, kde sú vyrúbané veľké plochy, sa množstvo dažďa znižuje a prudko stúpa erózia. Zničením veľkej lesnej plochy sa odráža od holej zeme viac slnečného tepla. To vedie k zmenám v cirkulácií vzduchu, prúdov vetra a k zmenám v počasí. Znižuje sa tak vylučovanie vodných pár, menej prší a podnebie sa stáva suchším.

Ťažba dreva Ročne sa vyťaží min. 4 450 000 hektárov pralesa. Ťaží sa mahagón, teak, eben, sú to tvrdodrevné stromy. Rastu aj niekoľko storočia a neje možné ich pestovať na plantážach. Za rok 1997/1998 bolo v Amazónii vyrúbaných 16 845 kilometrov štvorcových pralesa ( je to približne polovica Belgicka). Viac ako 80% všetkej ťažby dreva v Amazónii sa robí nezákonne. Neuveriteľných 70% všetkého dreva sa zničí v drvičkách a skončí ako drevený odpad, piliny, prípadne sa spáli. Brazília nemá ani zdroje a ani zamestnancov, ktorí by vykonávali dozor nad ťažobným priemyslom. Takáto práca je naviac v miestnych podmienkach doslova životu nebezpečná. Obrovské nadnárodne spoločnosti z Ázie, Európy a Severnej Ameriky sa zamerali na ťažbu dreva v tých častiach amazonského pralesa, ktoré zatiaľ zostali úplne nedotknuté.

Podnebie Pralesy majú dostatok slnečného žiarenia, pretože ležia v tropickom podnebnom pásme. Rastliny ho pomocou fotosyntézy menia na energiu. Veľa slnečného žiarenia , znamená veľa energie pre prales. Rastliny túto energiu ukladajú a zvieratá ju prijímajú v potravinovom reťazci. Veľa potravy znamená aj život pre mnoho druhov.

Znečistenie riek: deje sa pri výrube pralesov na horných častiach tokov riek. To má za následok znečisťovanie vôd a znižovanie stavu rýb. Stavby priehrad: Sú zaplavované veľké plochy pralesa, absolútne sa mení vodný režim krajiny s priamym globálnym dopadom.

Chov dobytka a pestovanie plodín: Veľké oblasti v dažďových pralesoch v Brazílii boli vyrúbané a vypálené, aby sa získala pôda pre chov dobytka, zdroj lacného hovädzieho mäsa pre spotrebiteľov vo vyspelých krajinách. Tropický prales je vypaľovaný aj pri získavaní hospodárskej pôdy pre roľníkov. Keďže v trópoch je nadmerná väčšina biomasy a organických látok v nadzemnej časti a pôda tu tvorí len tenkú vrstvu, roľníci po 3 až 4 rokoch svoje pastviny a polia pre vyčerpanie živín opúšťajú, sťahujú sa a vypaľujú ďalšie časti pralesa. Na pastvinách sa zvyčajne chová dobytok, na poliach krmoviny pre prasatá. Na vyrúbaných plochách vznikajú polia, na ktorých sa pestuje predovšetkým sója. Brazília je jedným z najväčších svetových producentov tejto plodiny.

Rastliny a živočíchy v pralese v pralesoch žije 170 000 z celkovo známych 250 000 druhov rastlín

Hemicentetes semispinosus tenrec Žije tu 81 druhov žiab,321 druhov motýľov, 215 druhov hmyzu, 354 druhov rýb a 492 druhov vtákov. Hemicentetes semispinosus tenrec

Pralesy sú domovom veľkého množstva svetového rastlinstva a živočíšstva, medzi ktoré patrí mnoho ohrozených druhov. Pri vytínaní stromov sú mnohé druhy odsúdené na zánik. Niektoré druhy dokážu prežiť len v ich prirodzenom prostredí, preto zoologické záhrady nedokážu zachrániť všetky zvieratá.

Čo sú to vlastne dažďové pralesy ? Dažďové pralesy sú lesy, kde rastú vysoké stromy, je tam teplé podnebie, a často tam prší. V niektorých dažďových pralesoch naprší denne viac ako 2,5 cm! Dažďové pralesy sa nachádzajú v Afrike, Ázii, Austrálii, Strednej a Južnej Amerike. Najväčším dažďovým pralesom je Amazonský dažďový prales.

PREČO SÚ DAŽĎOVÉ PRALESY DOLEŽITÉ? Pralesy sú podstatné v globálnom ekosystéme. Pralesy: poskytujú domov mnohým rastlinám a zvieratám; pomáhajú stabilizovať svetovú klímu; chránia pred záplavami, suchom a eróziou; sú zdrojom liekov a potravy; podporujú kmeňové obyvateľstvo; sú zaujímavým miestom, ktoré sa oplatí vidieť

NIČÍ DAŽĎOVÉ LESY IBA ČLOVEK ? To určite nie. Príroda sa svojím spôsobom ničí aj sama. Požiarmi pri veľkých suchách, pri sopečných erupciách, pri zemetraseniach a podobne.  Zmeny spôsobené prírodou  • Prirodzené požiare  • Sopečné erupcie a sopečný popol vo vzduchu  • Zemetrasenia  • Studený vzduch stekajúci z vrcholov hôr  • Padanie stromov, niekedy spôsobené bleskom  • Suchá  • Záplavy  • Riečne záplavy, zosuv a ponáranie rozľahlých častí lesa 

ĽUDIA ŽIJÚCI V DAŽĎOVOM PRALESE Dažďové pralesy sú tiež domovom kmeňov, ktoré sa spoliehajú na jedlo, prístrešok a lieky ktoré im poskytuje prales. V dnešnej dobe, však už len málo kmeňov žije podľa dávnych tradícií; väčšinu premiestnili cudzí osadníci, alebo boli prinútení vzdať sa svojho spôsobu života a podrobiť sa vláde. Zo zvyšku zostávajúcich kmeňov, najväčšia časť žije pri Amazone, hoci sú tiež zasiahnutí moderným svetom. Aj keď stále využívajú prales na tradičný lov a zber úrody, väčšina Amerindiánov, ako ich volajú, pestuje plodiny (banány, maniok, či ryžu), používa západný tovar (kovové hrnce, panvice a riad), pravidelne navštevuje mestá kam prináša jedlo a keramiku na trh. Aj napriek tomu sa od nich máme čo učiť o pralese. Ich znalosť liečivých rastlín na liečenie chorôb je jedinečná a úžasne chápu ekológiu Amazonského pralesa. V Afrike žijú pôvodní lesní obyvatelia, niekedy označovaní aj ako trpaslíci. Najvyšší z týchto ľudí, známi aj ako Mbuti, výnimočne dosahujú výšku 1,5 metra. Ich malá výška je však v tomto prípade výhodou, pretože im umožňuje lepšie sa pohybovať v pralese.

ČO SA STALO PÔVODNÝM OBYVATEĽOM AMAZONU? Pred objavom Krištofa Kolumba v 15. storočí žilo v amerických pralesoch približne 7-10 miliónov Amerindiánov (termín pre pôvodných obyvateľov), polovica z nich v Brazílii. V Andách existovali veľké mestá a Amazon podporoval poľnohospodárske osady. Príchod Európanov priniesol koniec domorodým civilizáciám v Strednej a Južnej Amerike. Európania priniesli choroby, ktoré zabili milióny Amerindiánov a za 100 rokov od príchodu týchto cudzincov, sa populácia Amerindiánov znížila o 90%. Väčšina domorodcov, ktorá prežila, pochádzala z vnútrozemia pralesa: buď ich tam zatlačili Európania, alebo tam už tradične žili v menších skupinách.

DETI V PRALESE Aj keď nepozerajú telku, nepoužívajú Internet a nehrajú videohry, deti v pralese robia väčšinu vecí, ktoré pravdepodobne robíte aj vy. Hrajú sa s kamarátmi, pomáhajú pri domácich prácach a chodia do školy. Keďže „deti pralesa“ žijú bližšie k prírode než priemerné americké dieťa, naučia sa pomáhať aj prostrediu okolo seba. Od útleho veku sa veľa detí učí ako loviť a zbierať materiál a potravu z lesa. Namiesto toho, aby išli na ihrisko alebo nakupovať len tak pre zábavu, väčšina detí na miestach ako je Amazon trávi väčšinu svojho času vonku – hrajú sa v lese, riekach a potokoch....

35 metrové amazonské anakondy: fakt či fikcia? Nie je to len legenda? Indiánske legendy hovoria o takých rozmeroch anakond (alebo iných plazov?), že spomenutá samica je oproti nim len mláďatko! Spoliehať sa len na indiánske legendy by asi nikoho nepresvedčilo, no začali pribúdať pozorovania aj od ďalších ľudí. Už na začiatku 20. storočia skúmal amazonské pralesy jeden z najslávnejších dobrodruhov – britský plukovník a zememerač Percy H. Fawcett. V jeho denníku sa našla aj zmienka o gigantickej anakonde, ktorú zastrelil na brehu rieky Rio Abuna. Merala vraj 22 metrov a obvod v najširšom mieste mala až neuveriteľných 125,6 centimetra! Aj Indiáni Fawcettovi povedali, že v pralesoch žije obrovský had, ktorému hovoria „dormidera“, čo v preklade znamená spáč. Meno dostal kvôli tomu, pretože vydáva zvuky podobné chrápaniu. Druhého obra z hadej ríše Indiáni pomenovali zase „cammodi“, podľa malých výrastkov na hlave. Obrovskú anakondu zazrel aj nemecký misionár Viktor Heinz. V roku 1922 zbadal v pralese stočeného hada, ktorý však potom rýchlo zmizol v rieke. Podľa Heinza vraj tento gigant meral okolo 25 metrov.

Ďalšie dôkazy Zo začiatku obrovských hadov videli len tí, ktorí o nich priniesli očité svedectvo, no ďalší dôkaz chýbal. Priniesli ho až rôzne fotografie, ktoré obleteli svet. V januári 1948 zverejnili brazílske noviny „O diario“ fotku obrovskej anakondy, neskôr zase iného „obra“, ktorý vyliezal z rieky Oyapock, a podľa odhadov meral až 35 metrov! K dispozícii sú však i novšie fotografie, medzi nimi aj snímok, ktorý urobil belgický plukovník René van Lierde v roku 1959 z ľahkej hliadkovacej helikoptéry. Keď pristával pri provincii Katanga v Kongu (predtým Belgické Kongo), doslova sa proti nemu „postavil“ obrovský neidentifikovateľný had. Rýchlo zase vzlietol a hada odfotil. Na svete tak bola fotka obrovského hada, ktorý podľa zoológov meral až 16 metrov. Podľa snímku však nevedeli povedať o aký druh hada išlo.

V roku 2003 svet obletela fotka, nie z Amazónie, ale z ostrova Borneo V roku 2003 svet obletela fotka, nie z Amazónie, ale z ostrova Borneo. Snímok urobil fotograf taktiež z vrtuľníku v strede pralesov. Zoológovia odhadli, že vodný had – plavil sa po rieke na Borneu, meral až 30 metrov! Niektorí odborníci si však myslia, že fotka je falzifikát. Iný dôkaz, úplne z iného súdka je z roku 2002, kedy brazílskeho stomatológa Josého Ronalda zožrala anakonda pri rieke Araguaia. Ronald si odskočil z brehu tejto rieky do vnútrozemia amazonského pralesa, a keď sa dlho nevracal, kolegovia ho začali hľadať. Niekoľko sto metrov od nich našli ležať anakondu dlhú 12 metrov, a videli, že niečo trávi. Keď tohto obra zabili, a potom rozrezali, zistili, že to bol ich kamarát José. Niektorým legendám o gigantických anakondách ešte ani dnes mnohí ľudia neuveria, pretože to považujú za obyčajný výmysel. Čo však keď v amazonských hlbokých pralesoch ešte doposiaľ prežíva nejaký obrovský prehistorický plaz? Prinesú nové dôkazy z Amazónie alebo z ostrova Borneo kryptozoológovia, ktorí sa tam chystajú na expedíciu?

Anakonda a klokan

Brazília - Brazílska vláda zvoláva mimoriadne zasadanie Brazília - Brazílska vláda zvoláva mimoriadne zasadanie. Amazonské pralesy totiž miznú rekordným tempom. Za posledných päť mesiacov bolo v brazílskej Amazónii odlesnených 3235 štvorcových kilometrov pralesa, čo je štyrikrát viac ako v rovnakom období pred troma rokmi. Problém už uznala aj vláda, ktorá bude o situácii rokovať. Dôvod? Ceny potravín Príčinou náhleho úbytku zalesnenej plochy sú zrejme stúpajúce ceny potravín, ktoré zvyšujú aj cenu kvalitnej pôdy. Mnoho farmárov sa tak presúva hlbšie a hlbšie do pralesa. "Ekonomická realita týchto štátov napovedá, že tieto aktivity majú bez akýchkoľvek pochybností vplyv na prales," komentovala podľa BBC narastajúce ceny potravín brazílska ministerka životného prostredia Marina Silva, ktorá sa už dlho angažuje v boji za ochranu amazonského dažďového pralesa.

Najviac postihnutou časťou Brazílie je štát Mato Grosso, kde sa pestuje najmä sója. Od konca júla tu zničili 1789 štvorcových kilometrov lesa. Vláda priznala, že odhadovaný počet odlesnenej pôdy sa môže po detailnom preskúmaní až zdvojnásobiť. Zmizlo celé Francúzsko Vláda priznala, že odhadovaný počet odlesnenej pôdy sa môže po detailnom preskúmaní až zdvojnásobiť. Pred niekoľkými mesiacmi pritom brazílsky prezident vystúpil s vyhlásením, v ktorom chválil pralesnú politiku vlády. Podľa neho sa za posledné dva roky znížila deforestácia o 50 percent. prezident to pripisoval lepšej kontrole nad certifikátmi o vlastníctve pôdy a úspešnému boju proti ilegálnej ťažbe dreva. V Amazónii sa nachádza najväčší prales na svete. Je hlavným zdrojom kyslíka na zemi a pohlcuje veľké množstvo oxidu uhličitého, ktorý spôsobuje globálne otepľovanie. Tieto pľúca planéty sa však následkom ľudskej činnosti zmenšujú. Od roku 1970 zmizlo 700-tisíc štvorcových kilometrov priestoru, teda plocha väčšia ako Francúzsko.

Miestni rybári prekonávajú  široký tok Amazonky. Najvodnatejšia a druhá najdlhšia rieka sveta dosahuje dĺžku 7062 km. Viac ako 1/3 všetkých živočíšnych druhov na Zemi žije v Amazonskom pralese, ktorého neustále odlesňovanie je jednou z príčin klimatických zmien.

ČO TVORÍ DAŽĎOVÝ PRALES? Každý dažďový prales je jedinečný, ale všetky majú spoločné črty. Poloha: tropické podnebné pásmo Lejaky: najmenej 2,032 m zrážok za rok Koruna: tvorí ju vrstva konárov a listov, pretože stromy rastú veľmi husto. Žije tu väčšina rastlín a zvierat. Koruna býva asi 30 metrov nad zemou. Biologická rôznorodosť: dažďové pralesy majú obrovskú rôznorodosť biologických druhov. Biologická rôznorodosť je spoločným menovateľom pre všetky žijúce veci – rastliny, zvieratá a huby – ktoré môžeme nájsť v ekosystéme. Vedci veria, že až polovica rastlín a zvierat žijúca na zemskom povrchu žije v dažďových pralesoch. Symbióza druhov: druhy v dažďovo pralese často spolupracujú. Symbióza znamená spoluprácu dvoch druhov pri ktorej obaja čerpajú zo vzájomnej pomoci. Napríklad niektoré rastliny vytvárajú malé úkryty a cukor pre mravce. Mravce ich na oplátku chránia pred iným hmyzom, ktorý by mohol mať chuť na listy.

Čo sa stane ak pralesy zaniknú? „Zelené pľúca“ Zeme Každú minútu zmizne 20 hektárov tropických dažďových pralesov – za rok je to vyše 10 miliónov hektárov. Pri zachovaní tohto tempa sa s nimi vysporiadame okolo roku 2057. Podľa definície sú dažďové pralesy také lesy, ktoré sa nachádzajú v oblasti trópov a ročne dostávajú 4 až 8 metrov zrážok. Takéto prostredie je unikátne, nedá sa umelo vytvoriť ani obnoviť, ak raz bolo zničené. Napriek tomu, že predstavuje len 2% celkového povrchu Zeme, žije v nich ( a nikde inde!!! ) viac než 2/3 všetkých rastlinných a živočíšnych druhov našej planéty. Tropické pralesy sú významným regulátorom celosvetového podnebia. Ovplyvňujú cyklus tropických dažďov a vytvárajú zásoby vody, suroviny dnes ešte nedocenenej. Kľúčovú úlohu majú v prirodzenom cykle uhlíka. Počas svojho rastu ho hromadia z absorbovaného oxidu uhličitého a kyslík uvoľňujú do ovzdušia.

Len amazonský dažďový prales produkuje okolo 40% všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi. Pri zániku týchto „zelených pľúc“ Zeme je odložený uhlík uvoľnený, vzniká z neho opäť oxid uhličitý a ten sa podieľa na vytváraní skleníkového efektu. Na to aby sa oxid uhličitý uvoľnil, nemusí byť strom ani spálený, stačí prirodzený proces “zomierania” rastlinného tkaniva po vyťatí. Ničenie pralesov vytvára 10-30% celosvetových emisií oxidu uhličitého. Každá štvrtá rastlina, používaná na výrobu liekov pochádza z dažďových pralesov. Vyrába sa s nich napríklad curare (súčasť anestetík), reserpín (základ mnohých tranquilizérov), scopolamín (používaný pri liečení schizofrénie). 73% z takmer 3000 rastlín, ktoré by mohli byť využité pri liečení rôznych druhov rakoviny, pochádza takisto z tropických pralesov. Tropické pralesy sú prakticky výlučne na území tzv. krajín tretieho sveta. Nemiznú preto , že by sa chceli ich obyvatelia pomstiť ľudstvu, ale preto, lebo ich obyvatelia sú chudobní. V ostatných rokoch sa svet vážne zaoberal problémom miznutia tropických dažďových pralesov.

Ďakujem za pozornosť !

Použite zdroje: http://www.tahaky-referaty.sk/Amazonsky-prales/9471/ http://world.mongabay.com/slovak/403.html http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://img.mediacentrum.sk/images/gallery/370/624617.jpg&imgrefurl=http://magazin.atlas.sk/extra/kuriozity/609827/35-metrove-amazonske-anakondy-fakt-ci-fikcia&usg=__TLRepWKWB9o9aVbhOt_w1QRMW9w=&h=216&w=370&sz=43&hl=sk&start=35&um=1&itbs=1&tbnid=miHvzLIW4BYm7M:&tbnh=71&tbnw=122&prev=/images%3Fq%3Dludia%2Bv%2Bpralesoch%26start%3D21%26um%3D1%26hl%3Dsk%26sa%3DN%26rlz%3D1W1ADSA_sk%26ndsp%3D21%26tbs%3Disch:1 http://www.oskole.sk/?id_cat=22&rocnik=5&clanok=1955 Obrázky : Google – Amazonský dažďový prales, zvieratá a rastliny v pralesoch Vypracovala: Terézia Ruščáková 9.a