Prvá svetová vojna v slovenskej literatúre Na 1. svetovú vojnu, ktorá priniesla veľa utrpenia, tragédií a biedy reagovali mnohí slovenskí spisovatelia. Ničivosť vojen podnietila rozmach protivojnovej literatúry. Druhá hodina
Božena Slančíková-Timrava (1867-1951) -novela Hrdinovia -obraz prvej svetovej vojny -odraz a tragické dôsledky vojny -opisuje ako sa k vojne staval slovenský ľud a aj protislovensky orientovaná inteligencia. - novela je symbolom zápasu ľudskosti a vony -pre jedných je vojna hrdinstvo, keď sedia v kancelárií, pre druhých je peklom, nešťastím.
Pavol Országh Hviezdoslav (1849-1921) - cyklus lyrických básni Krvavé sonety - otrasný obraz vojny a jej následky - kto je za túto hrôzu zodpovedný? - spev o krvi - obraz vojny - obžaloba ľudstva a kresťanstva - hľadanie vinníka - úvaha o mieri - privolávanie mieru
Film Živý bič - úryvok (link – klik na obrazok)
Milo Urban (1904-1982) -spisovateľ, redaktor, prekladateľ -písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia vojny -v trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v na začiatku 20.storočia
Tento román chce byť bolestným výkrikom urazenej ľudskej dôstojnosti, výstražným hlasom tých ,čo nevedia alebo nemôžu hovoriť. Chce dokázať ,že na svete je len jedna kladná viera, jedna kladná pravda: viera a pravda tých ,čo chcú budovať lepší svet bez sĺz ,bez utrpenia a bez prelievania ľudskej krvi.“
-román sa skladá z dvoch častí: -Stratené ruky -Adam Hlavaj -hlavné postavy: -Ondrej Koreň -Štefan Ilčík -Ilčíčka -Eva Hlavajová -notár Okolický -idea: boj za slobodu , za oslobodenie. -téma: utrpenie dedinského ľudu zasiahnutého krutými následkami vojny -čas: prvá svetová vojna -obdobie v literatúre: literatúra medzi dvoma vojnami -miesto: dedina Ráztoky na severe Slovenska
Ráztočania poznali slovo vojna, ale Ráztočania poznali slovo vojna, ale ...nechápali jeho skutočný zmysel Začali si ho uvedomovať až vtedy, keď z obchodov zmizla múka a petrolej, všetko zdraželo a polia ostávali neobrobené. Skutočnosť vojny pripomenul Ráztočanom návrat Ondreja Koreňa z frontu ako bezrukého a nemého mrzáka. Z dediny odvádzali chlapov a medzi nimi aj Adama Hlavaja. Eva Hlavajová chodila prosiť notára Okolického, aby jej pomohol dostať muža z vojny. Notár ju zneužil. Eva s ním čakala dieťa. Eva neprezradila otca dieťaťa, lebo jej notár pohrozil, že ak to urobí, jej muž sa z frontu nevráti. . Ilčíčka zakázala synovi Štefanovi pod vplyvom kázní dekana ujsť pred vojnou. Štefan odišiel, ale nemohol zniesť kruté zaobchádzanie s vojakmi
Z dediny odvádzali dobytok, obilie aj dedinské zvony na výrobu zbraní Z dediny odvádzali dobytok, obilie aj dedinské zvony na výrobu zbraní. Psychicky zničená Eva sa nešťastnou náhodou po pôrode utopila v rieke. Adam dezertoval z vojny, ukrýval sa v okolí… Okolický sa bál návratu Adama…
Pod vedením Adama dedinčania vyrabujú a podpália krčmu Árona Do dediny prichádzajú vojaci chrániť úradníkov a hľadať dezertérov. V dedine je hlad, deti umierajú a vznikne vzbura dedinčanov, ktorí sa na čele s Ilčíčkou obrátia proti vojakom a notárovi. Ilčíčku zabijú vojaci a Okolického dedinčania donútia utopiť sa na mieste, kde zahynula Eva. Pod vedením Adama dedinčania vyrabujú a podpália krčmu Árona