Ázia

svetadiel: najrozľahlejší : 44 410 000 km2 najľudnatejší: 4 mld. obyvateľov vzdialenosť: od S  J = 8 500 km (s ostrovmi = 9 700 km) od Z  V = 11 000 km najvzdialenejší bod od oceána (na Zemi) – Džungárska panva = 2 500 km priemerná nadmorská výška – 960 m – najvyššia zo všetkých obývaných svetadielov najvyšší bod – Mount Everest 8 848 m.n.m. (Sagarmatha, Qomolangma Feng) najnižšie položené miesto – breh Mŕtveho mora -408 m dĺžka pobrežia - 71 000 km Čerápundží – najdaždivejšie miesto na svete (- 12 000 mm zrážok ročne)

Ďžungárska panva Mt.Everest 8 848 m.n.m. breh Mŕtveho mora -408 m Čerápúndží

Mŕtve more -408m

Horiznontálna zonálnosť

MORIA: Beringovo Karské More Laptevovcov Východosibírske

MORIA: Ochotské Japonské Žlté Východočínske Filipínske Juhočínske Červené Arabské Andamanské

MORIA: Bandské Sulaweské Jávske

ZÁLIVY: Anadyrský Perzský Thajský Adenský Ománsky Bengálsky

PRIELIVY: PRIEPLAV: Beringov Tatársky Suezský Kórejský Makasarský Báb–al-Mandab Malakkský

Beringov prieliv 86 km široký

OSTROVY: Nová zem Severná zem Novosibírske Kurily Cyprus Sachalin Japonské Taiwan Nikobary Andamy Filipínske Moluky Cejlón Maledivy Malé Sundy Veľké Sundy

POLOSTROVY: Kamčatka Čukotský Jamal Tajmýr Malá Ázia Kórejský Zadná India Arabský Predná India Malajský

Vertikálna zonálnosť

NÍŽINY (26% územia) Severosibírska Západosibírska Turanská Veľká čínska Mezopotámska Indogangská

Pohoria: 14 % územia nad 2 000 m.n.m. Kolymské vrchy Sajan Čerského chrbát Altaj Ural Verchojanského chrbát Jabloňový chrbát Taurus Ťan-šan Kchun-lun Kaukaz Hindúkuš Pamír Karakoram (K2 – 8 611m.) Himaláje Mt. Everest 8 848 m.n.m.

Himaláje – 11 osemtisícových vrchov

1953, Edmund Hillary, Nový Zéland Tenzing Norgey, Nepál Mount Everest 8 848 m.n.m. 1953, Edmund Hillary, Nový Zéland Tenzing Norgey, Nepál

NÁHORNÉ PLOŠINY: Stredosibírska Kazašská Tibetská priem. výška 4 500 m.n.m. Iránska Dekanská

Tibetská plošina medzi Himalájami a púšťou Taklamakan (dlhá 2 000 km, široká 1 100 km)

Púšte: Kyzylkum Karakum Gobi Nafúd Taklamakan Dahná Rub al-Cháli Lúth – Veľká soľná Thár

Gobi - 1 295 000 km² - najväčšia púšť v Ázii Gobi - 1 295 000 km² - najväčšia púšť v Ázii. Studená púšť - teplotné výkyvy: od −40 °C v zime do 40 °C v letných mesiacoch.

Rieky: VODSTVO Angara Lena Jenisej Ob Amur Irtyš Syrdarja Chuang-che Žltá rieka Amudarja Jang-c-ťjang Eufrat Si-ťjang Perlová rieka Tigris Mekong Indus Ganga Brahmaputra

Jazerá: Kaspické more 371 000 km2 Bajkalské -1 637 km Aralské Mŕtve more 260 – 310 ‰ Balchašské Z-sladká V-slaná Lobnor putujúce

PODNEBIE: rovníkové, tropické monzúnové (J a JV), tropické suché (Arabský polostrov) - najsuchšie aj najvlhkejšie oblasti sveta, obrovské výkyvy teplôt, najteplejšie oblasti subtropické (Malá Ázia), suché subtropické (Kazachstan), vlhké subtropické (Japonsko, SV Číny) mierne pásmo (Rusko, Mongolsko) –> kontinentálne subarktické (Čukotka), arktické (ostrovy v Severnom ľadovom oceáne) vysokohorské podnebie vysoké pohoria vytvárajú zrážkové tiene, preto sú púšte omnoho severnejšie (40˚ s.š)

PODNEBNÉ PÁSMA - PRÍRODNÉ KRAJINY Tundra Polárne pásmo Tajga Stepi Listnaté lesy Púšte a polopúšte Subtropické lesy Monzúnové lesy Vysokohorské Savany Dažďové lesy

Mount Everest Mŕtve more Mŕtve more Bajkal Kaspické more

OHRANIČENIE: od polárnych oblastí na ďalekom severe až na južnú pologuľu do tropických dažďových lesov rovníkového pásma s Európou – východné úpätie pohoria Ural, rieka Emba, pobrežie Kaspické more, Kumsko-manyčská zníženina, Azovské more, Kerčský prieliv, Čierne more, úžina Bospor, Marmarské more, úžina Dardanely, Stredozemné more s Afrikou – Suezský prieplav, Červené more, úžina Báb al – Mandáb so Severnou Amerikou – Beringov prieliv

Báb al-Mandab Suezský prieplav Beringov prieliv

Polostrov Predná India Japonské ostrovy Maldivy Čukotka Polostrov Predná India

Kaukaz Gobi Fudžisan Kľučevskaja

Ďakujem za pozornosť

VODSTVO: riečna sieť závisí od zrážok rieky ústia do oceánov + bezodtokové oblasti ( 40% územia) bezodtokové oblasti: okolie Aralského jazera (rieky Amudarja, Syrdarja), Tarimská panva, rieka Jordán zaniká v Mŕtvom mori, Arabský polostrov, vnútrozemie Iránu, Afhanistanu rieky: - SĽO: Lena, Jenisej (zdrojnica Angara), Ob, Irtyš - TO: Jang-c-tiang, Chuang Che, Xi- Tiang, Mekong - IO: Ganga, Brahmaputra (najväčšia riečna delta na svete), Indus, Eufrat a Tigris =>Šat al- Arab - AO: len krátke rieky (z Tur.) jazerá: Kaspické more (najväčšie na svete, pozostatkové, slané), Bajkal (najhlbšie na svete -1637 m, tektonické), Aralské (slané, vysychá), Balchašské (½ slaná, ½ sladká), Lobnor (putujúce), Mŕtve more (slané, bezodtokové) ľadovce: - pevninové - na ostrovoch Severnej Zeme - horské – v pohoriach ( najdlhší - v Pamíre – Fedčenkov ľadovec) využitie: - obyvateľstvo sa sústreďuje pri riekach a v Bengálskom zálive - najrozvinutejšia je námorná doprava (ropa a ropné produkty) - orná pôda – v povodí riek - lodná doprava – Ganga, Indus, Mekong - prístavy – Bombaj, Madras... - Ob, Jenisej, Lena – el. energia + splavovanie dreva

Chuang Che Jordán Amudarja

TRI VEĽKÉ FYZICKOGEOGRAFICKÉ REGIÓNY: Suchá západná Ázia: hornatá oblasť, nížiny na pobreží (Mezopotámska - Eufrat a Tigris, Turanská - Amurdarja a Syrdarja) hlavné horské pásma sa ťahajú z Malej Ázie cez náhorné plošiny iránskeho vnútrozemia a vrcholia na východe Hinúkúšom veľká časť je bezodtoková, pokrytá stepami a polopúšťami nedostatok zrážok, veľké rozdiely teplôt ovplyvnili koncentráciu obyvateľstva na pobreží a okolo vodných zdrojov – od Turecka po Afganistan a stredoázijské republiky

Severný kontinentálny región: Sibír, ďaleký východ Ruska, Mongolsko nížiny – Západosibírska, Kolymská – močaristé a riedko osídlené východná časť – hornatá (Verchojakonský a Čerského chrbát) kontinentálne podnebie stepi a polopúšte v Mongolsku prechádzajú na sever do zmiešaných a ihličnatých lesov, v oblasti polárneho kruhu do lesotundry a tundry

Monzúnová Ázia: od Pakistanu až po Japonsko, od Číny na severe až po Indonéziu na juhu) monzúnové podnebie s nerovnomerným rozložením zrážok počas roka letný monzún – prináša vlahu z Indického a Tichého oceánu zimný monzún – prichádza z ázijského kontinentu – je suchý ostrovy Indonézie sa nachádzajú v rovníkovej oblasti => celý rok dostatok zrážok

OBJAVOVANIE: Marco Polo – objavoval Áziu po súši Vasco de Gama - oboplával Afriku a dostal sa do Indie Fernando Magalhaes