Zoológia chordátov 3

Trieda: Actinopterygii - lúčoplutvovce -pôvodne sladkovodné čeľustnatce, telo pri väčšine torpédovitého tvaru (aj sploštené bočne, dorzocentrálne,diskovité a pod.), -končatiny tvaru párových plutiev -chorda výrazne zaškrcovaná, prvýkrát na stavbe chrbtice výrazne - kostné tkanivo -vylučovacie orgány-opistonefros (vývod-primárny močovod slúži zvyčajne len na odvádzanie moču) -kostra je vždy aspoň čiastočne osifikovaná, kosti výrazne prevažujú nad chrupavkami -súčasťou kožnej kostry sú kostené šupiny -majú veľký počet dermálnych kostí zvlášť na lebke -na podnebí sa prvýkrát objavujú nepárové krycie kosti vomer a parasphenoid (typický pre ryby, zachovaný len pri obojživelníkoch) -vytvorené skrely s krycími skrelovými kosťami (operculum), ktoré sú napojené na jazylkové oblúky -žiabrové prepážky úplne alebo čiastočne redukované, žiabrové lupienky – na žiabrových oblúkoch a ležia v spoločnej dutine kryté pohyblivými skrelami -čuchové laloky koncového mozgu-slabo vyvinuté -v blanitom labyrinte najčastejšie 3 veľké otolity -prúdový orgán tvorí bočnú čiaru (vyústenie-otvory na šupinách) -vyliačením prednej časti tráv. trubice-plynový mechúr (pôvodne párový) – prídatný dýchací, častejšie hydrostatický orgán -oplodnenie zvyčajne vonkajšie, niekedy-nepárový kopulačný orgán -vajíčka-malé, živorodosť- zriedkavá

TP-koža-pokožka (epidermis)10-30 vrstiev, škára (corium, dermis) 3 vrstvy, pokožka takmer nerohovatie, na povrchu-živé bunky, jednobunkové slizové žľazy, corium-obsahuje pigmenty, jeho produktom sú šupiny-PLAKOIDNÉ a NEPLAKOIDNÉ -kozmoidné, ganoidné, elasmoidné (cykloidné, ktenoidné) OS-chrbtica-110-119 nediferencovaných stavcov-môžu byť rôzne veľké, väčšina rýb-stavce s úplným telom-holospondylné, amficélne, bez tiel - aspondylné ich majú Dipnoi, Acipenseriformes, neurálne oblúky sú vždy vytvorené a spájajú sa, hemálne oblúky v prednej časti často chýbajú, v strednej časi sú, ale sa nespájajú a v chvostovej časti sa spájajú v hemálny kanál.

lebka-má NÁHRADNÉ KOSTI (vznikli chondrogénnou osifikáciou) a KRYCIE KOSTI (vznikli dermálnou osifikáciou). Jednoducho stavanú majú latimérie. Kostnaté - zložitú. Horná čeľusť - párové praemaxillare (dermálne), maxillare (dermálne). Dolná čeľusť - párové dentale (dermálne), articulare (náhradné), angulare (dermálne). Articulare spolu s quadratum (náhradná), kt. je priložená k neurocraniu, tvorí čeľustný kĺb. praemaxillare maxillare dentale quadratum articulare angulare

končatiny-Pásmo prsných plutiev (pinna pectoralis) sa pripája priamo na lebku prostredníctvom zadnej spánkovej kosti os posttemporale. V kostre končatín sú rozdiely medzi starobylými skupinami (prevažujú náhradné kosti) a pokročilejšími (prevažujú krycie kosti). Najväčší rozvoj krycích kostí je u kostnatých. Lopatkové pásmo má niekoľkodielne cleithrum, clavicula, scapula a niekoľkodielny coracoid. Pásmo brušných plutiev (pinna ventralis) je veľmi jednoduché a je tvorené jedinou kosťou panvovou kosťou basipterygium-os coxae. Je uložená voľne v svalovine a nekomunikuje s osovou kostrou.

Kostra voľných končatín je tvorená tromi spôsobmi: 1. Archipterygium – má strednú os, z ktorej vystupujú tyčinkovié kostičky buď na obe strany-biseriálne archipterygium, alebo len na jednu stranu-uniseriálne archipterygium. (Sarcopterygii)

2. Brachiopterygium – má vidlicovitú stavbu, pretože dve basalia sú usporiadané do tvaru písmena V a medzi nimi leží chrupavkovité mesopterygium. Nasledujú vejárovito usporiadané radialia a lepidotrichia (Actinopterygii). 3. Pravé ichthyopterygium – má zvyčajne tri basalia (môže byť len 1 alebo žiadne), radialia (nemusia byť prítomné), lepidotrichia – môžu byť tvrdé (nerozvetvujú sa) alebo mäkké (rozvetvujú sa). Počet tvrdých a mäkkých lúčov je dôležitý systematický znak. os posttemporale

SVALY-dominuje bočný sval pozostávajúci z myomér oddelených myoseptami SVALY-dominuje bočný sval pozostávajúci z myomér oddelených myoseptami. Myoméry majú tvar ležatého W. V svalovom tkanive je veľa tenkých vidlicovito rozvetvených kostičiek (nie sú napojené kostru) Vznikli osifikáciou myosept. Okrem priečne pruhovaných svetlých majú aj tzv. červené svaly. Sťahujú sa pomalšie, ale pomalšie sa aj unavia. Preto sú v trvalo pracujúcich orgánoch (plutvy, oči). Premenou svaloviny vznikli elektrické orgány. Sú párové, uložené na bokoch tela. Sú to veľmi ploché svaly, vytvárajúce elektrické platničky uložené do stĺpikov. Výnimkou je paúhor elektrický, ktorý má modifikované nervové bunky a sumec elektrický (žľazové bunky).

NS-malý, 5 častí: 1. koncový mozog, predný mozog telencephalon, 2 NS-malý, 5 častí: 1.koncový mozog, predný mozog telencephalon, 2.medzimozog diencephalon, 3.stredný mozog mesencephalon, 4.mozoček metencephalon a 5.predĺžená miecha myelencephalon. 1.Predný mozog má dve pologuľe hemisféry s neúplnou priehradkou medzi nimi. Jeho predné výrastky sú čuchové laloky lobi olfactorii. Predný mozog je centrom čuchu a reguluje kŕdľovité správanie rýb. 2.Medzimozog má tri časti: dorzálny epitalamus (na jeho zadnej časti je žľaza epifýza), laterálne steny talamus (tvoria ho dva optické hrbolčeky, ich veľkosť určuje zrakovú schopnosť ryby), ventrálna časť hypotalamus (je na spodnej strane a visí na ňom hypofýza). Z medzimozgu vybiehajú optické nervy, ktoré tvoria prekríženie chiazmu. 3.Stredný mozog- je centrom zraku a reguluje napätie svalstva a rovnovážnu polohu ryby. 4. Mozoček –ústredie koordinácie pohybu a polohy tela. Rýchlo pohyblivé ryby-veľký (žraloky, tuniaky), málo pohyblivé (raje) malý. 5. Predĺžená miecha-kontrola dýchania, obeh telových tekutín, rytmické prejavy správania.

TS-ústa (spodné-inferiórne, horné-superiórne, koncové-terminálne) majú nepohyblivý jazyk, zuby - čeľuste, vomer, kosti podnebia, aj v hltane na žiabrových oblúkoch. Zuby sa stále menia-polyfiodontný chrup. Nemajú slinné žľazy. Hltan, pažerák krátky, žalúdok – vretenovitý, podoba U, vždy uzatvorený vrátnikom (pylorus). Črevo vývojovo starších skupinách má špirálnu riasu (jesetery), pri mladších nie. Tieto majú za vrátnikom systém slepých vakov – pylorické prívesky appendices pyloricae. Majú podobnú funkciu ako špirálna riasa. Pečeň – veľká, má niekoľko lalokov. Žlčník – pri druhoch, ktoré nemajú žalúdok označuje jeho vývod začiatok tenkého čreva. Análny otvor – zvyčajne ústi pred urogenitálnymi vývodmi.

DS-žiabre, v spoločnej žiabrovej dutine-5 žiabrových štrbín, medzi nimi 4 holobranchie (4 dvojice žiabrových lupienkov). Jesetery majú zachované spiraculum. Niektoré druhy aj pomocné dýchanie vzdušného kyslíka kožou - úhor, Anguilla anguilla, črevom – čík (Misgurnus fossilis), plynovým mechúrom – blatniak, Umbra krameri. Actinopterygii majú plynový mechúr, ktorý vznikol premenou pľúcnych vakov, ale stratil dýchaciu funkciu, slúži ako hydrostatický orgán. Predpokladá sa, že plúcne vaky dvojdyšníkov, Dipnoi (dýchajú atmosférický vzduch) vznikli modifikáciou plynového mechúra.

CS- ako Chondrichthyes- majú však krátky tepnový násadec bulbus arteriosus a predĺženú proximálnu (bližšiu) časť aorty truncus arteriosus. V srdci je odkysličená krv- brušnou aortou je vedená do do žiabrových tepien a po okysličení ju zbierajú korene chrbtovej aorty – chrbtová aorta ju vedie do trupu a chvosta a krkavice do hlavy. Srdce funguje ako pumpa, ktorá zbiera odkysličenú krv z tela a vháňa ju na okysličenie do žiaber.

US- obličky (opistonefros) – párovité, rôzne dlhé, tmavočerveno zafarbené, uložené tesne pod chrbticou. Ich vývody-Wolfove chodby sa spájajú do nepárovej trubice, vytvára močový mechúr a ústi na urogenitálnej bradavici za análnym otvorom. Väčšina rýb sú gonochoristy (oddeleného pohlavia). Semeníky produkujú spermie (15-20 m) mlieč, vaječníky produkujú vajíčka ikry. Množstvo závisí od spôsobu rozmnožovania, druhu a veľkosti. V 1 mm3 je 25 miliónov (šťuka), 10 miliónov (pstruh, podustva) 2-5 miliónov (jeseter). Najvyšší počet vajíčok má mesačník oceánsky Mola mola (č. Molidae, r. Tetraodontiformes) samička kladie naraz až 300 miliónov ikier. Vajíčka sú zvyčajne guľovité, môžu byť elipsovité (lopatka dúhová, býčko škvrnitý). Gonády sú zvyčajne párovité, nepárne majú častejšie samice. Na povrch tela ústia samostatne na urogenitálnej papile. Embryonálny vývin pokračuje aj po vyliahnutí z ikry. Preto sú skoré vývinové štádiá často označované ako larvy.

Classis-trieda: Actinopterygii-lúčoplutvovce Subclassis: Cladistia Subclassis: Chondrostei Subclassis: Neopterygii Classis-trieda: Sarcopterygii Subclassis: Coelacanthimorpha Subclassis: Dipnotetrapodomorpha-dvojdyšníky

Classis-trieda: Actinopterygii-lúčoplutvovce Subclassis: Cladistia odro: Polypteriformes-plutváňovité predĺžené, úhorovité telo (40-12 cm), majú veľký počet drobných chrbtových plutvičiek, ganoidné šupiny, Lebka-platybázická, spojenie čeľustí s neurocraniom-hyostylia, majú plynový mechúr a zachované spiraculum. Chorda je zachovaná, je potlačovaná amficélnymi stavcami. Chvostová plutva difycerkná, plutvy typu brachiopterygia. Majú pľúcne vaky, jeden z nich je menší-slúžia ako prídatný dýchací orgán. Žiabre-3holobranchie, 1 hemibranchia. V čreve je špirálna riasa. Žijú pri brehoch afrických riek, v husto zarastených vodách, chudobných na kyslík. Dokážu prekonať kratšiu vzdialenosť po súši. Z ikier sa liahnu larvy s vonkajšími žiabrami a veľkými prsnými plutvami. Živia sa rybami. Polypterus ornatipinnis Polypterus bichir - bichir nílsky

Polypterus ornatipinnis

Polypterus bichir

Subclassis: Chondrostei ordo: Acipenseriformes-jeseterotvaré chrupavkovitý endoskelet s plne zachovanou chordou, na tele 5 radov kostených štítkov (1-na chrbte, 2-na bokoch, 2-na brušnej strane). Na hornej strane chvostovej plutvy-zvláštne šupiny v tvare písmena V (rombické šupiny). Heterocerkná (nesúmerná) chvostová plutva. Ústa extrémne spodné, v dospelosti bez zubov. Žijú v sladkých vodách severnej pologule. Známych cca 25 druhov. familia: Acipenseridae-jeseterovité Acipenser ruthenus - jeseter malý – 100-120cm, 16kg (u nás 6kg), 24 rokov, jediný druh jesetera, ktorý celý život žije v sladkej vode, Dunaj, Morava, Váh Acipenser gueldenstaedti -jeseter ruský – 2m (výnimočne 4m), 115 kg (600kg), 33 rokov, má sťahovavú a nesťahovavú formu, neresí sa v sladkých vodách, u nás kriticky ohrozený, Dunaj Huso huso - vyza veľká, 1000kg, Čierne a Kaspické more

familia: Polyodontidae-veslonosovité Polyodon spathula - veslonos americký, 2m, 90kg, 17 rokov, rieka Mississipi, zooplanktón, cedí ho hustými žiabrovými paličkami, larvy hmyzu, mladé ryby

Subclassis: Neopterygii ordo: Lepisosteiformes-šťukovcotvaré veľké ryby s kožnou kostrou s ganoidnými šupinami, heterocerknou chvostovou plutvou. Prídatný dýchací orgán – plynový mechúr s alveolárnou stenou. Na srdci zachovaný conus arteriosus. Osifikované stavce – opistocélne - takmer úplne potlačili chordu – jediný prípad v ndtr. Teleostomi. Žijú v sladkých a brakických vodách severnej a strednej Ameriky. Lepisosteus osseus – šťukovec americký-povodie Mississipi ordo: Amiiformes-amiotvaré ganoidné šupiny, sú malé a pripomínajú cykloidné, stavce amficélne, čiastočne redukovaný srdcový násadec (conus arteriosus) v prospech tepenného (bulbus arteriosus). Prídatný dýchací orgán – plynový mechúr s alveolárnou stenou. 1 druh. Amia calva - bahniakovec obyčajný-východ USA, zarastené jazerá a rieky. Potrava: bezstavovce, ryby, obojživelníky

SKUPINA: TELEOSTEI – KOSTNATÉ TP-Telo je holé (sumec) alebo su v zamši uložené šupiny squamae. Elasmoidné-leptoidné šupiny tvoria tenké priesvitné doštičky, ktoré sa navzájom prekývajú. Cykloidné ich vyčnievajúci okraj je hladký, ktenoidné ich vyčnievajúci okraj je posiaty drobnými zúbkami. OS-Dobre osifikovaná kostra. Zachovaná chorda je silno zaškrcovaná amficélnymi stavcami. Horné oblúky stavcov neurapofýzy vytvárajú miechový kanálik a spájajú sa do tŕňovitých výbežkov processus spinosus. V strednej časti tvoria dolné oblúky bočné výbežky processus transversus. Dolné oblúky stavcov hemapofýzy tvoria v chvostovej časti hemálny kanál, v ktorom leží chrbtová aorta a chvostová žila. Posledné chvostové stavce sú modifikované. Ich hemálne tŕne sú premenené na ploché kosti hypuralia a podobne môžu byť modifikované aj neurálne výbežky epineuralia. O hypuralia a neuralia sa opierajú lúče chvostovej plutvy. Posledný stavec vybieha v nahor zahnutý výbežok urostyl.

Hrudníkové stavce nesú rebrá pleurae Hrudníkové stavce nesú rebrá pleurae. Lebka je tropibázická s veľkými očnicami a úzkou prepážkou medzi nimi. Hlavné náhradné kosti neurocrania sú: záhlavné occipitalia (4 kosti), ušné otica (10), klinové sphenoidalia (5), a čuchové ethmoidalia (3). Hlavné krycie kosti neurokrania sú párové: nosové nasalia, slzné lacrimalia, predčelové praefrontalia, čelové frontalia. Na lebečnej spodine: nepárové klinová parasphenoid, radličná vomer a párové krídlové pterygoidy a podnebné palatina. Chvostová plutva je homocerkná. V prsných plutvách chýbajú basalia, v brušných chýbajú basalia aj radialia.

DS-4 holobranchie (na každý zo 4 žiabrových oblúkov, nasledujúcich po jazylkovom, nasadajú 2 rady žiabrových lupienkov). Aby navonok ležiace žiabrové lupienky neboli zraňované alebo znečisťované, je na vnútornej strane žiabrových oblúkov vytvorený tzv. žiabrový filter: kužeľovité alebo paličkovité výrastky-žiabrové paličky spinae branchiales. Ich veľkosť a hustota závisia od spôsobu výživy. Ryby požierajúce veľké častice majú žiabrové paličky krátke, ryby živiace sa planktónom ich majú dlhé a husté.

Vychlípením chrbtovej strany tráviacej trubice vzniká plynový mechúr Vychlípením chrbtovej strany tráviacej trubice vzniká plynový mechúr. Napĺňa sa vzduchom nadýchnutím krátko po vyliahnutí. Tlak plynov v ňom môže dosiahnuť až 100 atmosfér pri kyslíku a 20 atmosfér pri dusíku. Rybám, ktoré majú plynový mechúr počas celého života spojený s tráviacou sústavou (pažerákom) osobitným kanálikom ductus pneumaticus (Cypriniformes, Salmoniformes) sa obsah a tlak plynov v plynovom mechúre reguluje prehltávaním alebo vypúšťaním vzduchu. Tieto sa nazývajú vzdušnohrdlé physostomi. Rybám, ktorým tento kanálik zaniká (Percidae, Cottidae, Gadidae) reguláciu plynov obstarávajú osobitné orgány, ktoré vznikli z modifikovaných krvných kapilár rete mirabile, ktoré priliehajú k stene plynového mechúra. Tieto ryby sa nazývajú hrdloplutvé physoclisti. Plynový mechúr však môže slúžiť ako zásobáreň tuku (rod Yarrella), zvukový orgán (č. Sciaenidae), rezonančný orgán (Cyprinidae). Niektorým bentickým druhom, prípadne dobrým plavcom (tresky) zaniká, alebo je rudimentárny.

ordo: Osteoglossiformes - aravanotvaré -sladkovodné ryby veľkých afrických riek (Níl, Kongo), niekoré majú rostrum v tvare chobota. V chvostovej časti majú elektrické orgány. Arapaima gigas, Gnathonemus petersii ordo: Anguilliformes - úhorotvaré Prevažne katadrómne ryby, žijúce v moriach tropického a mierneho pásma. Valcovito predĺžené telo, bez brušných plutiev. Chrbtová, chvostová a análna plutva splynuli do súvislého lemu. Anguilla anguilla - úhor sťahovavý, potomstvo neochraňujúci druh. Samce, ktoré sa zdržiavajú v dolných tokoch riek a ich ústia, dorastajú do 0,5m, 1kg, pohlavne dospievajú 6.-9. roku. Samice 2m, 7 a viac kg. Rozmnožujú sa v Sargasovom mori. Ťah na neres je pri oboch pohlaviach oddelený prebieha v noci (august, september). Neprijímajú potravu, koža hrubne, telo-striebornú farbu. Neresiská dosiahnu po 1,5 roku, prekonajú 7000 km. Neresia sa v hĺbke 150-600m. Samica kladie 390-720 000 ikier. Po nerese obe pohlavia hynú. Leptocefalové larvy pripomínajú vŕbový list, sú ploché, priehľadné. Po 2-3 rokoch sa pomocou Golfského prúdu dostávajú k brehom, metamorfujú na monté a vstupujú do riek.

Arapaima gigas

Muraena helena – muréna – hadovité telo bez šupín, chýbajú im párové plutvy väčšina – tropické moria

ordo: Clupeiformes - sleďotvaré Morské i sladkovodné, rýchlo plávajúce ryby, cykloidné šupiny, plutvové lúče len mäkké, physostomi, hospodársky významné Clupea harengus - sleď obyčajný, 45 cm, max. 1 kg., dožíva sa 13 rokov, sev. pologuľa, (zavináč, údenáč), pohlavne dospieva vo veku 3-9 rokov, živí sa pelagickým zooplanktónom Sardina pilchardus - sardinka obyčajná, 25 cm, 15 rokov, Atlantik, živí sa zooplanktónom Sprattus sprattus - šprota obyčajná-Atlantik

ordo: Cypriniformes - kaprotvaré Prevažne sladkovodné ryby, cykloidné šupiny, málo tvrdých lúčov. Prvých 5 stavcov modifikovaných na Weberov aparát – sústava kostičiek spájajúcich vnútorné ucho (blanitý labyrint) s plynovým mechúrom. Tieto kostičky prenášajú kmitanie (aj zvukových vĺn). Plynový mechúr má funkciu rezonátora a podstatne rozširuje rozsah prijímaných zvukov. Dokážu vnímať zvuk v rozsahu 5 Hz-17kHz. Centrum rozšírenia – JV Ázia, patrí sem 2 500 druhov, u nás – 38 familia: Cyprinidae – kaprovité Najväčšia č. sladkovodných rýb. Pažerákové zuby v 1-3 radoch, 3cm-3m, asi 2000 druhov (u nás 44). Alburnus alburnus –belička európska, dôležitá zložka potravy dravých druhov,15-20 cm, 8rokov, pelagická, v kŕdľoch, potrava-zooplanktón Aspius aspius – boleň dravý, 1m, 15kg, potomstvo neochraňuje Leuciscus cephalus – jalec hlavatý, častejšie v tečúcich vodách Cyprinus carpio – kapor pontokaspický, vo voľných vodách sa nevyskytuje v kŕdľoch Rhodeus sericeus – lopatka dúhová, urogenitálna bradavica sa samičke v čase neresu predlžuje v kladielko. Pomocou neho kladie ikry medzi žiabrové lupienky lastúrnikov, larvy-výrastky-v žiabrach hostiteľa, 20-30 dní, potrava lopatky fytoplanktón

Tinca tinca – lieň sliznatý, 70 cm, 7,5 kg, potomstvo neochraňuje, znáša nedostatok kyslíka Barbus barbus – mrena severná, 1m, 25kg, pred neresom podniká až 200km ťahy proti prúdu na neresiská, potomstvo neochraňuje Abramis brama – pleskáč vysoký, často sa kríži s inými kaprovitými akvaristi chovajú rybky menšie druhy rodov Labeo, Punctius Danio laonensis – tropická Ázia, rieka Mekong, 8 cm, Danio rerio

familia: Balitoridae – slížovité Malé ryby so spodnými ústami, 3 a viac párov fúzov. Asi 400 druhov rozšírených v tropickej a subtropickej Ázii, v Európe 3 druhy Barbatula barbatula – 12-15cm, 5 rokov, u nás vo všetkých tokoch, V Európe všade okrem severnej a najjužnejších oblastí

familia: Cobitidae – pĺžovité Malé ryby so spodnými ústami, 3-6 párov fúzov. Známych okolo 180 druhov Eurázia, sev. Afrika Misgurnus fossilis – čík európsky Európa, pozdĺžne pruhovaný, pomocné dýchanie ordo: Characiformes - charaxotvaré Väčšinou sladkovodné, cykloidné šupiny, malý počet tvrdých lúčov, majú tukovú pluvičku. Malé rybky, rozšírené v Afrike, S. a J. Amerike, mnohé chovajú akvaristi Hemigrammus rhodostomus - tetra – J. Amerika Serrasalmus manueli – Amazonka, v kŕdľoch J. Amerika, sladkovodné, tuková plutvička nad dlhou análnou, veľmi ostré zuby

ordo: Siluriformes - sumcotvaré Telo holé bez šupín, niektoré druhy môžu mať kostené tŕne niektorých plutiev spojené s jedovými žľazami. Majú Weberov aparát, môžu mať ozubené čeľuste. 2200 druhov Eurázia, Afrika, S. J. Amerika. Od niekoľkých cm po 2-5 m. familia: Siluridae – sumcovité Telo predĺžené, v prednej časti zavalité takmer okrúhle, v zadnej podlhovasté z bokov sploštené, holé. Hlava široká a nízka, hlboko rozoklané ústa siahajú na úroveň oka. Čeľuste a radličná kosť bývajú ozubené. Chrbtová plutva krátka alebo celkom chýba, análna veľmi dlhá, dotýka sa chvostovej plutvy, prípadne s ňou splýva. 70 druhov Európa, India, JV Ázia, Indonézia, Borneo Silurus glanis – sumec západný, hrča, 5m, 300 kg, 80 rokov, samec stráži hniezdo s ikrami, mlaď sa živí zooplanktónom a hmyzom, dospelé rybami, vtákmi, cicavcami

familia: Ictaluridae – sumčekovité Telo holé bez šupín, má tukovú plutvičku, na hlave 4 páry fúzov. Prvý lúč chrbtovej a chvostovej plutvy premenený na osteň spojený s jedovou žľazou. 45 druhov v sladkých, brakických vodách. Stredná Amerika, u nás 1 druh Ameiurus/Ictalurus nebulosus – sumček hnedý, sumček americký, 50 cm, 3,6 kg, 8 rokov, ikry a mlaď stráži samček alebo obaja, Do Čiech bol introdukovaný r. 1890, na Slovensko sa rozšíril v r. 1926 z Maďarska cez Dunaj a Tisu

familia: Clariidae – klariasovité Telo holé, chrbtová plutva je dlhšia ako análna, môže byť oddelená alebo splýva s chvostovou, 4 páry fúzov. Zo žiabrových oblúkov vyrastá tzv. nadžiabrový labyrint -pomocný dýchací orgán na dýchanie atmosférického kyslíka (rozšírený prvý žiabrový oblúk-v jeho dutine sú lamely pokryté epitelom). Niektoré-krátke vzdialenosti po súši, iné-zahrabať do dna a prežiť vysušenie. 100 druhov, Afrika, Sev. Amerika, Európa. Clarias gariepinus – klarias africký – umelo sa chová vo Vrbovom

ordo: Gymnotiformes – paúhorotvaré Chýbajú im brušné končatiny aj s panvovým pletencom, nemajú chrbtovú plutvu Electrophorus electricus – paúhor elektrický- J. Amerika-Amazonka, Orinoko, 3 páry elektr. orgánov, vzdušný kyslík

ordo: Salmoniformes – lososotvaré Majú vretenovité telo, cykloidné šupiny, tukovú plutvičku. Sladkovodné, ťažné aj morské druhy severnej pologule. 70 druhov. familia: Salmonidae – lososovité Krátka chrbtová plutva, ozubené čeľustné kosti, tuková plutvička, 36 druhov Eurázia, S. Amerika. Hucho hucho – hlavátka podunajská, 2m, 105 kg (u nás 1,5m, 46kg – Hron), 20 rokov, pred neresom krátke ťahy proti prúdu, potrava ryby (veľké jedince i stavovce), kriticky ohrozená Salmo salar – losos atlantický, 1,5m, 40 kg, veľké ikry 5-7mm, nemigračná forma je menšia, po vyliahnutí žije 2-5 rokov v sladkej vode, potom odtiahne do mora, neresí sa v sladkej vode. Posledný u nás chytený 1947 na Dunajci 11 kg. Salmo trutta – pstruh atlantický Salvelinus fontinalis – sivoň americký, introdukovaný v r. 1896 Thymallus thymallus – lipeň tymiánový, dlhá, nápadne vysoká chrbtová plutva 60cm, 2,5 kg, 11 rokov, náročný na obsah kyslíka a čistotu vody familia: Thymalidae – lipňovité Coregonus maraena – sih maréna -1,5m, 10 kg, telo z bokov sploštené, pripomína kaprovité ryby majú však tukovú plutvičku, k nám boli introdukované neres prebieha v zimných mesiacoch (na Štrbskom plese v decembri pod ľadom) familia: Coregonidae – sihovité

ordo: Esociformes – šťukotvaré Torpédovité telo, nápadne predĺžené čeľuste a vidlicovitá chvostová plutva (šťuky), normálne čeľuste a zaoblený chvost (blatniaky), chrbtová a análna plutva posunuté dozadu, plynový mechúr kanálikom spojený s črevom,10 druhov na sev. pologuli, sladkovodné familia: Esocidae – šťukovité Hlboko rozoklané ústa, ozubené spodné čeľuste, podnebná a radličná kosť. Krátka chvostová plutva posunutá dozadu, nad análnou plutvou. Esox lucius – šťuka holarktická, 2m, 80 kg, (v 1923 ulovili na Slovensku najťažšiu 48 kg), dožíva sa 33 rokov, denný dravec, od veľkosti 20 cm loví ryby, príležitostne žaby, hlodavce

familia: Umbridae – blatniakovité Relatívne dlhá chrbtová plutva posunutá dozadu. Chvostová plutva oblá. Bočná čiara nie je viditeľná, pretože šupiny, ktoré ju kryjú nie sú perforované. 5 druhov na severnej pologuli Umbra krameri – blatniak tmavý, 15 cm, 30 g, 6 rokov, hniezdo z rastlín vo vyhĺbenej jamke, samička stráži ikry aj mlaď, pomocné dýchanie vzdušným mechúrom-v zime vydrží mimo vodu až 2 dni, kriticky ohrozený druh

ordo: Gadiformes – treskotvaré brušné plutvy pred prsnými, zvyčajne 2 chrbtové plutvy (druhá je vždy dlhá), vdušný mechúr nie je spojený s pažerákom, 480 druhov chladné moria sev. pologule familia: Gadidae – treskovité 2-3 chrbtové plutvy, na konci dolnej čeľuste 1 fúz, cca 30 druhov, Atlantik a priľahlé moria Lota lota – mieň sladkovodný, 1,8m, 32 kg, neres prebiea od decembra do marca, ak sa teplota vody zvýši nad 16°C upadá do letného spánku Gadus morhua – treska obyčajná, ordo: Lophiiformes – čertotvaré široká plochá hlava, koniec prvého lúča chrbtovej plutvy je premenený na výrastok-slúži na lákanie koristi Histrio histrio – 20 cm, často pri hladine, pripomína plávajúci neidentifikovateľný objekt alebo riasu Sargassum Lophius piscatorius – čert morský, Atlantik, Stredozemné more, dorzoventrálne stlačené telo, 200 cm, 20 – 1 000 m hĺbka Lophius piscatorius

ordo: Beloniformes – belonotvaré Štíhle telo, chrbtová plutva posunutá ďaleko dozadu, pinzetovité čeľuste Belone belone – belone, Vých. Atlantik, Stredozemné more, 100 cm, živí sa rybami

ordo: Cyprinodontiformes - kaprozúbkotvaré malé ryby max. 30 cm, výrazný pohlavný dimorfizmus (samce pestro sfarbené, lúče chrbtovej plutvy výrazne predĺžené), samce niektorých druhov-análnu plutvu premenenú na kopulačný orgán-gonopódium familia: Anablepidae – Str. a J. Amerika Anableps anableps – kaprozúbka štvoroká familia: Poeciliidae – živorodkovité vnútorné oplodnenie, oviparia kladú vajíčka, ovoviviparia liahnu sa pri kladení vajíčok, viviparia živorodosť, superfetácia schopnosť udržať vo vaječníkoch niekoľko vrhov mláďat v rôznom stupni vývinu Poecila reticulata – živorodka dúhová, gupka, viviparné

ordo: Gasterosteiformes – pichľavkotvaré malé druhy, plynový mechúr nespojený s pažerákom, časť plutiev premenené na tŕne familia: Gasterosteidae – pichľavkovité pred chrbtovou plutvou 1-16 voľných tŕňov, telo holé alebo pokryté pancierom kožných doštičiek, morské, brakycké, sladkovodné druhy sev. pologule Gasterosteus aculeatus – pichľavka trojpichliačová familia: Sygnathidae – ihlovité morské druhy, predĺžené bezzubé ústa, bez plynového mechúra, vajíčka často v hniezdnej komôrke na bruchu samice Syngnathus acus – ihla morská, pelagický druh, Atlantik Phycodurux eques – strapáň morský, vodných rastlín sa pridržiavajú chvostíkom bez chvostovej plutvy

ordo: Scorpaeniformes – skorpénotvaré na hlave tŕňovité výbežky alebo kostené doštičky, cca 1 271 druhov, z nich 52 sladkovodných, tŕne v chrbtovej, análnej, prsných plutvách spojené s jedovou žľazou, niektoré viviparné Scorpaena porcus – ropušnica, Stredozemné more, 30 cm Cottus poecilopus – hlaváč pásoplutvý, 20 cm, 6 rokov, pruhované brušné plutvy siahajú po alebo presahujú análny otvor, indikátor čistoty tokov I. triedy (citlivý na znečistenie a kyslík) Psychrolutes marcidus - Austrália - endemit, 30 cm, hĺbka 600 – 1200 m, nemá plynový mechúr, rôsolovitá hmota s hustotou mierne nižšou ako voda ordo: Perciformes – ostriežotvaré plynový mechúr nespojený s pažerákom, môže aj chýbať, prvé lúče plutiev premenené na ostne, najpočetnejší a tvarovo najdiferencovanejší rad stavovcov vôbec, 9293 druhov familia: Centrarchidae – ostračkovité jedna dvojlaloková chrbtová plutva-jej predná časť je nižšia Micropterus salmoides – ostračka pruhová, 83 cm, 10 kg, samec sa neresí v jednom, samica vo viacerých hniezdach. Do Európy sa dostal zo S. Ameriky v r.1883 Leptomis gibbosus – slnečnica pestrá, 30 cm, 0,5kg, 10-12 rokov, samec chráni ikry a plôdik 11 dni po vyliahnutí, mladé vzdialené od hniezda chytá do úst a nosí späť, potrava-bezstavovce, ryby Scorpaena porcus Psychrolutes marcidus

familia: Percidae – ostriežovité 1-2 chrbtové plutvy, brušné plutvy posunuté na hruď Gymnocephalus cernuus – hrebenačka fŕkaná (obyčajná), 30 cm, 250 g, 11 rokov, najrozšírenejšia hrebenačka Zingel zingel – kolok veľký, Zingel streber – kolok malý Perca fluviatilis – ostriež riečny, 50 cm, 4,5 kg, 20 rokov, ikry v pásoch na kamene, konáre, kanibal Sander volgensis – zubáč volžský, medzi zubami sa môžu vyskytnúť zväčšené tzv. psie zuby familia: Cichlidae – cichlidovité dlhá nerozdelená chrbtová plutva, tropické druhy Afriky, Ameriky, juž. Ázie, 1300 druhov Orechromis niloticus – tilápia nílska, 57 cm, 5 kg, oplodnené ikry samica pozbiera a drží v ústach (až 1300 kusov), samce rastú rýchlejšie a sú väčšie ako samice familia: Gobiidae – býčkovité ak sú vyvinuté brušné plutvy, sú zrastené a tvoria prísavný diskovitý útvar, plynový mechúr zvyčajne chýba, niektoré dýchajú aj celým povrchom tela Neogobius kessleri – býčko Kesslerov, hlava dlhá 30% dĺžky tela, dolná čeľusť mierne presahuje hornú Proterorhinus marmoratus – býčko škvrnitý, samce v čase neresu tmavo sfarbené s oranžovočerveným okrajom chrbtovej plutvy, ikry oválne, prilepené k podkladu kolmo dlhšou osou Orechromis niloticus

Periophtalmus barbatus – okálik obojživelný familia: Anabantidae – lazivcovité sladkovodné ryby trópov Ázie, Afriky, majú nadžiabrový labyrint Anabas scandens – lazivec skákavý, lúče prsných plutiev slúžia na pohyb po zemi Periophtalmus barbatus Anabas scandens

familia: Sphyraenidae – barakudovité Trópy, subtrópy, dlhé telo s dobre vyvinutou bočnou čiarou, rozdelená chrbtová plutva, 24 stavcov, dravé Sphyraena barracuda – barakuda, ryby, hlavonožce, Atlantik, Tichý, Indický oceán

ordo: Pleuronectiformes - platesotvaré v dospelosti majú asymetrické telo, extrémne sloštené, podľa toho na ktorej strane ležia sa rozlišujú na pravostranné (sinistrálne) a ľavostranné (dextrálne), po dosiahnutí dĺžky 10-25 mm začínajú metamorfovať (zložitá modifikácia kostí hlavy, nervovej i svalovej sústavy, mizne plynový mechúr), prejdú na bentický spôsob života, 570 tropických a subtropických druhov, 5 cm – 4 m familia: Scophthalmidae Psetta maxima – halibut veľký, 1m, 25 kg, Čierne, Stredozemné more, Atlantik, najviac lovenou platesou familia: Pleuronectidae - platesovité Reinhardtius hyppoglossoides – halibut tmavý, 2m, 400 kg, Atlantik, Tichý oceán

Citharus linguatula

ordo: Tetraodontiformes - štvorzubcotvaré srátené alebo kockové telo, často s tŕňmi, malé ústa so silnými zubami, niektoré druhy v žalúdku vakovitý výbežok-naplní vodou alebo vzduchom - tvar gule-obrana Tetraodon lineatus – štvorzubec je sladkovodá ryba, žijúca v afrických riekach v Senegale, Zambii a v Níle. Dorastá do 43 cm a 1 kg. Žije vo veľkých riekach, živí sa ulitníkmi.

Mola mola – mesačník je rozšírený v Tichom a Atlantickom oceáne i v Stredozemnom mori. Dorastá do 330 cm a 2 000 kg. Má extrémne vysoké a skrátené telo (je taký dlhý aký je vysoký), takže pôsobí dojmom plávajúcej hlavy s plutvami. Má vysokú chrbtovú a análnu plutvu a chvostová má podobu úzkeho lemu.

Ďakujem za pozornosť